krčiť, -í, -ia nedok. (čo, pren. i čím) ohýbať, robiť záhyby, vrásky: k. papier, k. šaty
● k. nos (nosom) nad niečím; k. ústa (ústami) mimikou tváre vyjadrovať nesúhlas; k. plecami pohybom pliec dávať najavo nerozhodnosť al. bezmocnosť;
dok. pokrčiť, skrčiť
|| krčiť sa
1. vytvárať neúhľadné záhyby, húžvať sa: šaty sa krčia;
2. ohýbať sa, hrbiť sa: Krčili sa pod nošami a pochodovali. (Bod.) Nad stolíkmi sa krčilo jedenásť úradníkov. (Pláv.)
3. čupieť, byť učupený; tiesniť sa: Ondro sa krčí pri studni. (Heč.) Mať krčí sa na lavic. (Taj.) Hádam sa mám krčiť v diere. (Fr. Kráľ); pren. Mestečko krčilo sa medzi grúňmi. (Fr. Kráľ);
opak. krčievať sa, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 skrčiť sa, k 1 i pokrčiť sa, k 3 prikrčiť sa
pokrčiť, -í, -ia dok.
1. (čo, zried. i čím) stlačením deformovať, urobiť krkvy, záhyby na niečom, pokrkvať, zhúžvať, pohúžvať: p. šatku, nohavice, šaty; Na prahu stál Žovkin, v liskavom, už pokrčenom kepeni. (Tim.) Siahol do vačku, vytiahol z neho pokrčený papierový peniaz. (Urb.)
● p. plecom, ramenami na znak nerozhodnosti al. bezradnosti; p. nosom nad niečím na znak neľúbosti;
2. expr. (koho, čo) ohnúť, zohnúť, zhrbiť: neos. Pomaly vycivel, uschol, pokrčilo ho. (Taj.)
|| pokrčiť sa
1. pokrkvať sa, pohúžvať sa, zhúžvať sa: látka sa pokrčí, šaty sa pokrčili, pokrčené nohavice;
2. zohnúť sa, skrčiť sa: Bača čo sa ako pokrčí, musí nohy niže kolien spustiť. (Kuk.) Otec sa so sebazaprením pokrčí a počne (loptu spod skrine) vykutávať. (Šolt.)
zmačkať, -á, -ajú dok. (čes.) kniž. (čo) pokrčiť, zhúžvať, stlačiť, zmiagať: zmačkať mäkkú hlinu (Ráz.); zmačkať snietku (Hviezd.)
|| zmačkať sa pokrčiť sa, zhúžviť sa, stlačiť sa