Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

pokrčiť dok.

1. stlačením, tlakom zdeformovať, zhúžvať, pohúžvať: p. papier v dlani; p. si nohavice

2. (z)ohnúť, skrčiť: p. nohy ohnúť v kolenách

p. plecami prejaviť bezradnosť, nerozhodnosť; p. nosom nad niečím prejaviť pohŕdanie

// pokrčiť sa:

1. šaty sa v kufri p-li

2. p. sa od bolesti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokrčiť ‑í ‑ia dok.; pokrčiť sa

pokrčiť -čí -čia pokrč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


pokrčiť sa -čí sa -čia sa pokrč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiťskrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šatyzhúžvaťzhúžviťdohúžvaťpohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil novinyposkŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvoexpr.: domiagaťdokrkvaťpokrkvaťskrkvaťukrkvaťzried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňuexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliťzmädliťpomädliť (mädlením)


ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

2. p. skrčiť 1, ohnúť


prikrčiť trocha skrčiť, trocha ohnúť (telo al. jeho časti) • prihrbiťnahrbiť: prikrčiť, prihrbiť, nahrbiť chrbát pod ťarchou starostípokrčiť: pokrčiť nohu v koleneexpr. pričupiť: od strachu pričupil hlavustiahnuťstúliťschúliť: stiahol bezradne hlavu medzi plecia; stiahnuť, stúliť nohy pod seba


skrčiť 1. dať do ohnutej polohy, do ostrého uhla (obyč. časti tela) • ohnúťzohnúť: skrčiť, (z)ohnúť ruky v lakťoch, nohy v kolenáchprikrčiťpokrčiť (obyč. v menšej miere): pokrčiť prststiahnuťzhrbiť (časti tela ťahať nadol al. k sebe): stiahol hlavu od zimy; zhrbil chrbát, pleciaschúliť: schúlil telo do klbka

2. p. pokrčiť 1


zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby • nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasilanabraťnazberaťnazberkaťnaskladaťnaskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkanéhovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvárskrčiťpokrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžviťpohúžvaťzvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krčiť, -í, -ia nedok. (čo, pren. i čím) ohýbať, robiť záhyby, vrásky: k. papier, k. šaty

k. nos (nosom) nad niečím; k. ústa (ústami) mimikou tváre vyjadrovať nesúhlas; k. plecami pohybom pliec dávať najavo nerozhodnosť al. bezmocnosť;

dok. pokrčiť, skrčiť

|| krčiť sa

1. vytvárať neúhľadné záhyby, húžvať sa: šaty sa krčia;

2. ohýbať sa, hrbiť sa: Krčili sa pod nošami a pochodovali. (Bod.) Nad stolíkmi sa krčilo jedenásť úradníkov. (Pláv.)

3. čupieť, byť učupený; tiesniť sa: Ondro sa krčí pri studni. (Heč.) Mať krčí sa na lavic. (Taj.) Hádam sa mám krčiť v diere. (Fr. Kráľ); pren. Mestečko krčilo sa medzi grúňmi. (Fr. Kráľ);

opak. krčievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 skrčiť sa, k 1 i pokrčiť sa, k 3 prikrčiť sa


pokrčiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i čím) stlačením deformovať, urobiť krkvy, záhyby na niečom, pokrkvať, zhúžvať, pohúžvať: p. šatku, nohavice, šaty; Na prahu stál Žovkin, v liskavom, už pokrčenom kepeni. (Tim.) Siahol do vačku, vytiahol z neho pokrčený papierový peniaz. (Urb.)

p. plecom, ramenami na znak nerozhodnosti al. bezradnosti; p. nosom nad niečím na znak neľúbosti;

2. expr. (koho, čo) ohnúť, zohnúť, zhrbiť: neos. Pomaly vycivel, uschol, pokrčilo ho. (Taj.)

|| pokrčiť sa

1. pokrkvať sa, pohúžvať sa, zhúžvať sa: látka sa pokrčí, šaty sa pokrčili, pokrčené nohavice;

2. zohnúť sa, skrčiť sa: Bača čo sa ako pokrčí, musí nohy niže kolien spustiť. (Kuk.) Otec sa so sebazaprením pokrčí a počne (loptu spod skrine) vykutávať. (Šolt.)


zmačkať, -á, -ajú dok. (čes.) kniž. (čo) pokrčiť, zhúžvať, stlačiť, zmiagať: zmačkať mäkkú hlinu (Ráz.); zmačkať snietku (Hviezd.)

|| zmačkať sa pokrčiť sa, zhúžviť sa, stlačiť sa

pokrčiť dok. (pokurčic)
1. csl tlakom zdeformovať, pohúžvať: Takí pekní noví klobúk a hňe_ci ho musel pokrčic! (Rajec ŽIL); Ňeśedaj mi na kabat, bo mi ho pokurčiš! (Spiš. Podhradie LVO); Maž bars pokurčenu kiďeu̯, mohla bi śi sebe ju vibigľovac (Torysa SAB); pokrčená košeľa (Hor. Lehota DK); pokrčiť kabát (Bobrovec LM); pokurčic papir (Remeniny GIR); gaľir pokurčeni na košuľi (M. Zalužice MCH);
2. (z)ohnúť, skrčiť, skriviť: Ďieťä trochu pokrčiľi a ritku dohora zdvihľi a fše to pomohlo (Žaškov DK); Takto choďá, aha, takíto pokrčení, celkon sa už zhrbení, chuďák (Lapáš NIT); pokrčiť čelo (Ležiachov MAR)


pokrčiť sa dok.
1. tlakom sa zdeformovať, pohúžvať sa (napr. o oblečení): Celkom sa mi tia nohavice pokršeli (Brusník REV)
2. mierne sa (z)ohnúť, prikrčiť sa; skrútiť sa: Po trinásťih dňah hada udreľi a ešťe sa pokrčiu̯, ešťe žiu̯ (Blatnica MAR); pokrčiť sa vo dverách (Hor. Lehota DK)


pokurčiť p. pokrčiť

pokrčiť dk čo zhúžvať, pokrkvať niečo: (dieťa) aby tu knižečku pilne warowalo, negak nerozdrápalo, nepokrčilo, nezamastilo a nevtratilo (BZ 1749);
x. pren kdo se virozumiva skrze chromeho, odpovida Gulielmus Pariziensis, ze clovek hrisni, kteri po czeste dokonalosti nechce pokracovati, a taki clovek jest wsecek pokrceni (Káz 18. st); p. sa dk skrčiť sa, zhúžvať sa: slunce péklo natolko, že koža geho se pokrčila, očernila a zatwrdla (WP 1768) zvráskavela sa

pokrčiť_1 pokrčiť pokrčiť_2 pokrčiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pokrčiť: →speex →vorbis
a jemne pokrčila plecami et haussa doucement les épaules
dodávateľ a pokrčil plecami le fournisseur, en haussant les épaules
k nebu a pokrčil au ciel et en haussant
nebu a pokrčil plecami ciel et en haussant les épaules
riaditeľ a pokrčil plecami le directeur en haussant les épaules
sa usmiala a jemne pokrčila sourit et haussa doucement
ste iba pokrčili plecami avez haussé les épaules
tri razy pokrčil plecami haussant par trois fois les épaules
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu