Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pokrútiť -i dok.

1. uviesť do otáčavého pohybu, zakrútiť, zavrtieť: p. kľukou; p. hlavou i pren. prejaviť nesúhlas, pochybnosť, počudovanie

2. pokrčiť, skrčiť, skriviť: reuma mu p-la údy

// pokrútiť sa:

1. p. sa v tanci

2. p. sa do klbka; doska sa p-la

pokrútiť sa -ti sa -tia sa pokrúť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

pokrútiť -ti -tia pokrúť! -til -tiac -tený -tenie dok.

krútiť sa -ti sa -tia sa krúť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. ▶ robiť kruhový pohyb; syn. otáčať sa, točiť sa: k. sa naprázdno; k. sa ako had skrúcať sa; k. sa na parkete tancovať; koleso, kolotoč sa krúti; zem sa krúti; Konzerva sa chvíľu krútila ako vĺčik, potancovala po plti. [J. Kroner]; Svet sa krútil ďalej v svojom rytme a ten rytmus blahodarne ovplyvnil i uzdravenie jej duše. [R. Sloboda]
2. ▶ meniť vzhľad, smer a pod.; syn. skrúcať sa, točiť sa: cesta, chodník sa krúti na sever; vlasy sa mu krútia; potok sa krútil pomedzi vrbiny
3. hovor. (okolo koho, okolo čoho) ▶ usilovne pracovať, starať sa, zaujímať sa o niekoho, o niečo; syn. točiť sa: k. sa okolo kuchyne, domu; k. sa okolo detí; rád sa krútil okolo pekných dievčat kurizoval im, zaliečal sa; Doma sa všetko krútilo okolo mňa. Bola som stredobodom pozornosti. [L. Mináčová]
4. hovor. (okolo čoho) ▶ opakovane sa vracať k nejakej téme: rozhovor sa krúti okolo jedinej otázky; diskusia sa krútila okolo daní
5. ▶ hľadať zámienku, ako nepovedať pravdu al. neurobiť niečo; syn. vykrúcať sa, vytáčať sa: Všakže, synak, všakže nám to povieš? Nemôžem, najmocnejší kráľ, krútil som sa. [J. Lenčo]
◘ fraz. krúti sa ako vrtielka (obyč. o žene) je vrtká, pohyblivá, šikovná; krúti sa [podľa vetra] ako kohút na veži mení zištne svoje presvedčenie, názory; krúti sa mu hlava al. svet/všetko sa s ním krúti a) má závrat b) je opitý; expr. krútiť sa niekomu okolo zadku/sukne byť ustavične pri niekom, obskakovať ho; vedieť/nevedieť, ako sa svet krúti a) poznať, nepoznať úskalia života b) vedieť, nevedieť, čo sa deje
▷ opak. krútievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 2 ↗ pokrútiť sa

krútiť, -i, -ia nedok.

1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do otáčavého, kruhového pohybu, pohybovať dokola, točiť, vrtieť: k. motor, kľuku, voda krúti mlynské koleso, k. palicou vo vzduchu, k. granátom, k. chvostom (obyč. o psovi)

● k. hlavou nesúhlasiť; k. očami vyvracať oči, afektovať; hovor.: k. nosom výrazom tváre, pohybom nosa vyjadrovať svoj nesúhlas, svoju neľúbosť; k. s niekým vnucovať mu svoju vôľu;

2. (čo) skrúcať, zakrúcať, stáčať: k. si fúzy

● hovor. krútil (reč) všelijako sa vyhováral; Krútil reč od najľahostajnejších vecí až na včerajší výjav (Kal.) prechádzal z témy na tému.

3. (čo) otáčaním, točením niečo vyrábať: k. cigarety, k. niť, k. píšťalku

● na čertovom kolese krútený chlapík prefíkaný, vybíjaný;

opak. krútievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 skrútiť;

k 3 ukrútiť;

k 1 i pokrútiť, zakrútiť

|| krútiť sa

1. otáčať sa, robiť kruhový pohyb: koleso sa krúti, zem sa krúti; pren. svet sa krúti život beží, ide ďalej: Za mojich čias krútil sa svet o poznanie pomalšie. (Mih.);

pren. hovor. expr. tancovať

● hovor. hlava sa mu krúti má závrat;

2. ohýbať sa, prehýbať sa: drevo, lyko sa krúti; chodník sa hadovite krúti (Pláv.); vlasy sa mu krútia sú kučeravé;

3. hovor. usilovne chodiť a pracovať okolo niečoho; stále sa niekde pohybovať: k. sa okolo stroja, okolo kuchyne, krútil sa okolo žien, k. sa v spoločnosti;

4. hovor. stále sa vracať (v reči) k určitej téme: rozhovor sa krúti okolo časových otázok;

opak. krútievať sa;

dok. k 1, 2 skrútiť sa, k pren. vykrútiť sa, k 1 i zakrútiť sa

pokrútiť, -i, -ia dok.

1. (čím) na nejaký čas, nakrátko uviesť niečo do otáčavého, kruhového pohybu, potočiť, zavrtieť, zakrútiť: p. kľukou; p. chvostom (o psovi); Keď ti bude zle, pokrúť si prsteňom a všetko sa ti splní. (Al.)

● p. hlavou prejaviť nespokojnosť, nesúhlas al. počudovanie: (Doktor) pokrútil hlavou a nahneval sa. (Taj.) Medzi prechádzkou vždy postál, pokrútil hlavou, čo znamenalo, že čomusi nerozumie. (Hruš.) Učiteľ pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. (Hor.) Pokrútili hlavou záporne a zavreli mu bránu pred nosom. (Ondr.) Toto ešte nikdy nevideli, nuž niet divu, že nad tým mnohý hlavou pokrútil. (Sev.); p. nosom prejaviť nesúhlas, neľúbosť, nespokojnosť, pohŕdanie;

2. (čo, zried. i koho) pokriviť, skriviť; pokrčiť, pomotať: V tanci rozhádzali a pokrútili koberce ako od vetra plátno. (Tim.); expr. Bodaj ťa pokrútilo na baraní roh! (Fr. Kráľ); pren. ako život cestu pokrúti (Ráz.) zmení, skomplikuje;

3. zakrútiť, vykrútiť, skrútiť: p. fúzy (Vaj.)

|| pokrútiť sa

1. urobiť kruhový pohyb, otočiť sa, chvíľu sa točiť (okolo svojej osi): Mišo pokrútil sa na opätku. (Jil.)

2. skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa: Pokrútiš sa ako had o Brtomile. (Pláv.) Šimon sa postaví na nohy, vtom sa mu pokrútia údy a znovu padne na zem (Al.) stratí rovnováhu.

3. hovor. venovať sa práci okolo niečoho (obyč. krátky čas): p. sa okolo domu, p. sa okolo kuchyne

pokritiť p. pokrútiť

pokrútiť dok. (pokriťiťi)
1. csl uviesť do otáčavého pohybu, zakrútiť, zavrtieť, potočiť: Janko, aľe mi pokruťíš trochu mašinu rezácu? (Dol. Lehota DK); Pokrútev hlavu, ket som mu to povedav (Rumanová HLO); Pošol dzeška tam do zahradi, pokrucil šečkareň, potrepalo mu tag ruku, že išče i teraz mu poznac (Brezina TRB)
2. csl stočiť, zvinúť; pokrčiť, skriviť: Aľe za každie dve hoďini ho misel preťáhnuť, bi ho (súkno) bolo pokruťilo (Lomná NÁM); Načim pokriťiťi, žebe navrchu malo väčú šírku (Turíčky LUČ); Ag bolo obiľie poľahnúto, tak sa za ňin choďilo, ako bolo pokrútenuo (Lišov KRU); Až mu nohi pokrúcelo o_tej boľesci (Rajec ŽIL); Vlakno śe pokruci do vencoch, vec\` śe skube na kudzeľ a predze (Rankovce KOŠ)
F. ši pokruceni jak paragraf (Sobrance) - veľmi krivý, zohnutý (od choroby, staroby ap.)
3. zried. pomiešať, rozhabarkovať: Maslo sa v zbonke pokrúťilo topárkou a to sa zrazilo do takej guče a na topárke sa viťiahlo (V. Maňa VRB)

pokrútiť sa dok. expr. pochodiť sem-tam, pomotať sa: Vošiou̯ dnuká, trocha sa pokrúťiu̯ po kuchiňi a zaz ľen uťekau̯ preč (Ležiachov MAR); No a mi po takih bočnih uľičkoch še pokruciľi a hibaj vonka zoz valalu na zahumňe (Brezina TRB)

pokrútiť dk čo skrútiť niečo: pokruts zloho bezbosnyika ruki a tzahaj ho do prava tvardoho (DŽ 1752); ramena nasse rozlične pokrutiwsse každj z nas se snažil, aby odporňjka k zemi uderity mohl PT 1796; gestli rohi ťelatum woskom oblegess, mwozess takowe, gako se ti libi, pokrutit, poňewač welice odmeknu (PR 18. st)
F. bar by sy (Francúzi) hlawy wssecý pokrautili (MKH 1799) zahynuli, vykrútili si krky