pokrájať -a dok. krájaním rozdeliť na viac kusov: p. cibuľu nadrobno
pokrájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -janý -janie dok.
krájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. (čo) ▶ ostrým predmetom, obyč. nožom, oddeľovať jednotlivé časti niečoho; syn. rezať: k. cibuľu, koláč, mäso, rezance; k. salámu na kolieska; k. krajce chleba; k. kožu na topánky vykrajovať ◘ fraz. akoby nôž niekomu krájal srdce al. akoby niekomu nožom krájali srdce spôsobovať niekomu bolesť svojím správaním, konaním; je tu dymu, že by sa dal krájať v miestnosti je plno dymu (od cigariet); napätie/nervozita/žiaľ/bolesť/smútok/strach by sa dali krájať sú pociťované, vnímané okolím ako veľmi silné, intenzívne; tma, že by sa dala krájať hustá tma; vzduch by sa dal krájať a) v nejakom zariadení, priestore je veľmi nadymené od fajčenia b) niekde je napätá atmosféra ▷ dok. ↗ pokrájať
pokrájať p. rozrezať 1
rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí • porezať • narezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečku • rozkrájať • pokrájať • nakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievky • rozkrojiť • prerezať • prekrojiť (na dve časti): prerezal povraz • rozpíliť • prepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličky • hovor. expr.: rozfakliť • roztrančírovať • roztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukáv • nár. expr. rozvalašiť (Švantner) • porozrezávať • poprerezávať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach)
2. urobiť na niečom rez • zarezať • porezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prsta • dokrájať • dorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrus • rozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkom • hovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku
pokrájať, -a, -ajú dok. (čo) rozrezať, porezať na viac kúskov: p. chlieb, slaninu, zemiaky, cibuľu, mäso; p. niečo nadrobno; Praží chlapom praženicu s údenou klobáskou pokrájanou na kúsky. (Tim.); pren. expr. Ký čert to len voľakedy vymyslel pokrájať role na škvarky a každému dať kúštik ani psovi (Krno) podeliť na drobné kúsky.
pokrájať i pokráť dok. (pokréjať) csl rezaním pooddeľovať, porezať na kúsky: A na drobnuo pokréjaj tú cibuľu! (Dol. Lehota DK); To sa pokrájalo chlebíčka na také kocki (Ležiachov MAR); Kmotor pokrájau̯ miaso do klbás (Čelovce MK); Potom sa to pokrálo na takie kľinčoke (Cerovo KRU); To sa pokrájalo na kocki alebo jako gdo sťeu̯ a jello sa (V. Maňa VRB); Jag sa tabág urodzil, tak sa pekne pokrájal a už bolo dobre (Smolenice TRN); Maso bolo pokrájané na také kocečki a to sa potom hodzelo na cibuľu (Rajec ŽIL); Chľeb muśel bic pokrati (Záhradné PRE); Karpeľe śe uvariľi, tag nacenko śe pokraľi a śe uvariľi (Baldovce LVO); Pokrala slaňinu a podala hoscom (Janov PRE); Skuru pokral, zošil a vecka nacahnul na kopito (Trhovište MCH)
pokráť p. pokrájať
pokréjať p. pokrájať
pokrájať dk 1. čo nožom porezať, nakrájať na menšie časti: (repu) pokragag na drobne skríželky (RT 17. st); cesnek pokragag nadrobno (HK 18. st) 2. čo krájaním vytvoriť, sformovať niečo: gak su tie kozini ešte nie pokraganie, nech mi gich odesslu (KREMNICA 1797)