pokojný príd.
1. na ktorom nevidieť búrlivý al. výraznejší pohyb, nerozbúrený: p. hladina rieky
2. kt. má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: p. život, p. vývin; p. večer tichý
3. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný, spokojný: p. človek; hovoriť p-m hlasom
4. kt. nemá výbojné, útočné zámery, mierny, mierumilovný: p-é obyvateľstvo;
pokojne prísl.: rieka tiekla p.; p. ležať; p. reagovať;
pokojnosť -i ž.
pokojne 2. st. -nejšie prísl.
bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahko • pohodlne • šťastne: žije si bezstarostne, ľahko • pokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domu • veselo • hovor. dínom-dánom • expr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciach • zastar. fidélne
p. aj ľahko
pokojne 1. porov. pokojný 1–3 2. p. ticho1 3, 4
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
1. ktorý nie je v prudkom pohybe, nie búrlivý, nie rozbúrený: p-á hladina (vody); p-é more, p-á rieka;
2. oplývajúci tichom, plný ticha, nehlučný, tichý: p. kraj (Vaj.); p. večer; prišlo pokojné leto (Pláv.);
3. ničím nerušený, majúci normálny priebeh, tichý: p. život; p. spánok; nemať p-ého dňa, p-ej noci; p-á práca; p-é časy; p. vývin; dlhé, p-é vladárenie (Stod.);
4. (o človeku a jeho charakterových črtách) prejavujúci duševnú spokojnosť, vyrovnanosť, vyrovnaný, nevzrušený, triezvy: remeselník, pokojný, tichej povahy (Stod.); strážnik jediný je pokojný a chladný (Kuk.); Buď pokojná, vrátim sa ešte pred polnocou. (Urbk.); povedať p-ým hlasom; p-á tvár; p-é oči; p-á myseľ; p-é svedomie; pren. p-á myšlienka (Vám.);
5. pokojamilovný, mierumilovný: p-é obyvateľstvo; p. národ (Tim.)
● kniž. p-ou cestou pokojne, bez násilných zásahov; bez vojny;
pokojne prísl.
1. bez prudkého pohybu, nie búrlivo: Dunaj plynie ticho, pokojne. (Kal.)
2. ticho, nerušene; nehlučne: p. žiť, pracovať, spať; p. sedieť; srdce bije p.; Chorý oddychuje pokojne. (Kuk.) Obloky boli natreté na sivo a za nimi pokojne svietila izba. (Fig.) Brezno si leží pokojne na tichom Hrone. (Ráz.) (Stromy) stáli pokojne. (Gab.)
3. nerušene, bez vzrušenia: spýtať sa, odvetiť p.; p. hľadieť, p. počúvať; Hlas sa mu už nechvel. Znel tíško a pokojne. (Hor.);
pokojnosť, -ti ž.
pokojný príd. 1. mierny, spokojný, vyrovnaný: Ňebudzece pokojni, ľebo vaz budze daco terhac (Sobrance) 2. ktorý má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: Pokojnuo spočinutia ňímau̯ (V. Lom MK); pokojní večer (V. Bielice TOP); pokojne prísl. k 1, 2: Ja̋ bars pokojňe spím (Čierna Lehota ROŽ); Ja̋ si tu pokojne sedžím a robota me šeká (Kameňany REV)
pokojne p. pokojný