Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

pokojný príd.

1. na ktorom nevidieť búrlivý al. výraznejší pohyb, nerozbúrený: p. hladina rieky

2. kt. má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: p. život, p. vývin; p. večer tichý

3. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný, spokojný: p. človek; hovoriť p-m hlasom

4. kt. nemá výbojné, útočné zámery, mierny, mierumilovný: p-é obyvateľstvo;

pokojne prísl.: rieka tiekla p.; p. ležať; p. reagovať;

pokojnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokojný; pokojne prísl.; pokojnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahkýpohodlnýšťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvopokojnýbezpečný: pokojný, bezpečný spánoktrocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny


harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahyidylickýpokojný: harmonický, idylický, pokojný životusporiadaný: usporiadaná rodinavyrovnaný: vyrovnaná osobnosťvyváženýsúmerný: vyvážený, súmerný celoksúladnýzladenýsplývavýladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvaryhud.: súzvučnýkonsonančnýkonsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučnýspevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia


chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozumtriezvyrozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvahapokojnývyrovnanýstoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojomnevýbušnýzdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav

2. p. bezcitný, surový 2


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojnýharmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidiekutichýmierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitiepoetickýčarovnýrozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenkapren.: selankovýselankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankovýselankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmubukolickýpastierskypastorálny: bukolická, pastierska poézia


krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holubyprítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačkaskrotenýdomestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá

2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • miernypokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadomnevýbojnýtichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tichépren. ovčí


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pokojný príd.

1. ktorý nie je v prudkom pohybe, nie búrlivý, nie rozbúrený: p-á hladina (vody); p-é more, p-á rieka;

2. oplývajúci tichom, plný ticha, nehlučný, tichý: p. kraj (Vaj.); p. večer; prišlo pokojné leto (Pláv.);

3. ničím nerušený, majúci normálny priebeh, tichý: p. život; p. spánok; nemať p-ého dňa, p-ej noci; p-á práca; p-é časy; p. vývin; dlhé, p-é vladárenie (Stod.);

4. (o človeku a jeho charakterových črtách) prejavujúci duševnú spokojnosť, vyrovnanosť, vyrovnaný, nevzrušený, triezvy: remeselník, pokojný, tichej povahy (Stod.); strážnik jediný je pokojný a chladný (Kuk.); Buď pokojná, vrátim sa ešte pred polnocou. (Urbk.); povedať p-ým hlasom; p-á tvár; p-é oči; p-á myseľ; p-é svedomie; pren. p-á myšlienka (Vám.);

5. pokojamilovný, mierumilovný: p-é obyvateľstvo; p. národ (Tim.)

kniž. p-ou cestou pokojne, bez násilných zásahov; bez vojny;

pokojne prísl.

1. bez prudkého pohybu, nie búrlivo: Dunaj plynie ticho, pokojne. (Kal.)

2. ticho, nerušene; nehlučne: p. žiť, pracovať, spať; p. sedieť; srdce bije p.; Chorý oddychuje pokojne. (Kuk.) Obloky boli natreté na sivo a za nimi pokojne svietila izba. (Fig.) Brezno si leží pokojne na tichom Hrone. (Ráz.) (Stromy) stáli pokojne. (Gab.)

3. nerušene, bez vzrušenia: spýtať sa, odvetiť p.; p. hľadieť, p. počúvať; Hlas sa mu už nechvel. Znel tíško a pokojne. (Hor.);

pokojnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

pokojný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) pokojný; (bez) pokojného; (k) pokojnému; (vidím) pokojného; (o) pokojnom; (s) pokojným;

(štyria) pokojní; (bez) pokojných; (k) pokojným; (vidím) pokojných; (o) pokojných; (s) pokojnými;


(jeden) pokojnejší; (bez) pokojnejšieho; (k) pokojnejšiemu; (vidím) pokojnejšieho; (o) pokojnejšom; (s) pokojnejším;

(dvaja) pokojnejší; (bez) pokojnejších; (k) pokojnejším; (vidím) pokojnejších; (o) pokojnejších; (s) pokojnejšími;


(jeden) najpokojnejší; (bez) najpokojnejšieho; (k) najpokojnejšiemu; (vidím) najpokojnejšieho; (o) najpokojnejšom; (s) najpokojnejším;

(dvaja) najpokojnejší; (bez) najpokojnejších; (k) najpokojnejším; (vidím) najpokojnejších; (o) najpokojnejších; (s) najpokojnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) pokojný; (bez) pokojného; (k) pokojnému; (vidím) pokojný; (o) pokojnom; (s) pokojným;

(tri) pokojné; (bez) pokojných; (k) pokojným; (vidím) pokojné; (o) pokojných; (s) pokojnými;


(jeden) pokojnejší; (bez) pokojnejšieho; (k) pokojnejšiemu; (vidím) pokojnejší; (o) pokojnejšom; (s) pokojnejším;

(štyri) pokojnejšie; (bez) pokojnejších; (k) pokojnejším; (vidím) pokojnejšie; (o) pokojnejších; (s) pokojnejšími;


(jeden) najpokojnejší; (bez) najpokojnejšieho; (k) najpokojnejšiemu; (vidím) najpokojnejší; (o) najpokojnejšom; (s) najpokojnejším;

(dva) najpokojnejšie; (bez) najpokojnejších; (k) najpokojnejším; (vidím) najpokojnejšie; (o) najpokojnejších; (s) najpokojnejšími;


ženský rod

(jedna) pokojná; (bez) pokojnej; (k) pokojnej; (vidím) pokojnú; (o) pokojnej; (s) pokojnou;

(tri) pokojné; (bez) pokojných; (k) pokojným; (vidím) pokojné; (o) pokojných; (s) pokojnými;


(jedna) pokojnejšia; (bez) pokojnejšej; (k) pokojnejšej; (vidím) pokojnejšiu; (o) pokojnejšej; (s) pokojnejšou;

(dve) pokojnejšie; (bez) pokojnejších; (k) pokojnejším; (vidím) pokojnejšie; (o) pokojnejších; (s) pokojnejšími;


(jedna) najpokojnejšia; (bez) najpokojnejšej; (k) najpokojnejšej; (vidím) najpokojnejšiu; (o) najpokojnejšej; (s) najpokojnejšou;

(tri) najpokojnejšie; (bez) najpokojnejších; (k) najpokojnejším; (vidím) najpokojnejšie; (o) najpokojnejších; (s) najpokojnejšími;


stredný rod

(jedno) pokojné; (bez) pokojného; (k) pokojnému; (vidím) pokojné; (o) pokojnom; (s) pokojným;

(tri) pokojné; (bez) pokojných; (k) pokojným; (vidím) pokojné; (o) pokojných; (s) pokojnými;


(jedno) pokojnejšie; (bez) pokojnejšieho; (k) pokojnejšiemu; (vidím) pokojnejšie; (o) pokojnejšom; (s) pokojnejším;

(štyri) pokojnejšie; (bez) pokojnejších; (k) pokojnejším; (vidím) pokojnejšie; (o) pokojnejších; (s) pokojnejšími;


(jedno) najpokojnejšie; (bez) najpokojnejšieho; (k) najpokojnejšiemu; (vidím) najpokojnejšie; (o) najpokojnejšom; (s) najpokojnejším;

(dve) najpokojnejšie; (bez) najpokojnejších; (k) najpokojnejším; (vidím) najpokojnejšie; (o) najpokojnejších; (s) najpokojnejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko POKOJNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 45×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
ŠENKVICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 8×;
ČASTÁ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 4×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 3×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 3×;
DUBOVÁ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 2×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
IVANKA PRI DUNAJI, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 1×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor