pokoj, -a m.
1. mech. stav, v ktorom na pevné telesá nepôsobia nijaké vonkajšie sily, stav bez pohybu, nehybnosť: teleso je v stave p-a;
2. stav bez ruchu, bez hluku, ticho, idyla: (rušiť) nočný p.; p. letného večera (Kuk.); hlboký pokoj (kedy-tedy prerušený špľachotom potôčka) (Lask.); Na ostrove panuje idylický pokoj. (Hruš.) Pokoj a ticho sa rozhostilo v stavaniach. (Kuk.); domáci p., p. v dome a) stav bez hluku, ticho; b) stav bez svárov, sporov, znášanlivosť: Nie mati, ja už viem, že pokoja v dome nebude, ak sa vrátim. (Taj.); deň pracovného p-a v ktorom sa nepracuje; nedeľný (sviatočný) p.; biol. vegetačný p. obdobie v ktorom rastliny nerastú, vegetačný odpočinok;
3. stav bez rušenia, stav normálneho, pokojného, voľného vývinu: tri pre pokoj obyvateľstva neblahé sily (Jégé); Je záujem oboch, aby život plynul v pokoji a porozumení. (Vám.); pren. večný p. po smrti
● dať (niekomu) p. neznepokojovať, nevyrušovať, nestarať sa do niekoho; nedať (niekomu) pokoja, pokoj znepokojovať, vyrušovať, starať sa do niekoho; dať niečomu (svätý) p. nezapodievať sa niečím, nemiešať sa, nestarať sa do niečoho; Daj pokoj! a) nevyrušuj!, prestaň!; b) vo funkcii modálneho výrazu „len nehovor“: Daj pokoj, keď už nebudeš vládať pracovať, zídu sa ti. (Al.) Daj (dajte) mi (svätý) p.! prestaň(-te)!, nechaj(te) ma!, neotravuj(-te)! Daj (dajte) s tým p.! nechaj(-te)!, nespomínaj(-te) to!; dať si p. s niekým (s niečím) nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; Maj s ňou pokoj! (Urbk.) nezačínaj si s ňou! Pokoj s ním! (Ondr.) nezačínaj si s ním!; nechať niečo (niekoho) na p-i nevšímať si, nezasahovať do niečoho; mať (svätý) p. a) nebyť rušený, znepokojovaný; b) byť bez starosti; nemať p. (p-a) a) byť rušený, znepokojovaný; b) byť nespokojný, nevedieť sa uspokojiť: Občas vyšla na dvor, chvíľu sa prechádzala, nikde nemala pokoja. (Tomašč.); mať s niečím, s niekým (svätý) p. nemať do činenia, nemať nič spoločného; niečo (niekto) mu nedá p. (p-a) núti ho, nabáda ho, aby sa stále zaoberať niečím (niekým), premýšľal o niečom (o niekom); nedá (nedalo) mu to p. (p-a) núti (nútilo) ho, aby stále premýšľal, uvažoval o tom, zaoberal sa tým; hovor. byť na p-i byť spokojný; v p-i pokojne, nerušene, ticho: Nevydržal dlho v pokoji. (Hor.) Prosil, aby ho prepustili v pokoji. (Taj.) Vyčkaj v pokoji (Laz.) Ako išli opáčiť, bolo všetko pri pokoji (Škult.) v najlepšom poriadku. S Jankom bol už pokoj do konca vyučovania (Ráz.-Mart.) bol spokojný, poriadny. Čo napísal do úradného oznamu smrti, to neviem, ale bol pokoj (Taj.) tým sa vec skončila, nič sa viac nedialo; odobrať sa, odísť na p. zomrieť; nech odpočíva v pokoji želanie pokoja nebohému pri spomienke naňho;
4. duševná spokojnosť, vyrovnanosť, duševný stav bez vzrušenia: duševný, vnútorný p.; Do srdca mu vtiahol akýsi pokoj. (Vaj.) Ozvala sa Anzula so svojím obvyklým pokojom. (Kuk.)
5. stav bez vojny, mier: hovor. v čase (v čas) p-a v mieri; Počas vojny pravotárstvo veľmi slabo šlo. Búroš ho tešil, že všetky úbytky nahradí pokoj. (Jégé) Oj ty mládež nových časov, bojovnica za pokoj! (Ráz.-Mart.); podpísať p. (Jes.) mierovú zmluvu; bás. palmy p-a (Botto); ratolesť p-a (Fr. Kráľ) symboly mieru;
pokojový príd. k 1: odb. p-á poloha; fyz. p-á masa elektrónu