Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst priezviská

pokoj -a m.

1. stav bez pohybu, činnosti; odpočívanie: deň pracovného p-a; biol. vegetačný p.; fyz. teleso v stave p-a

2. stav bez ruchu, hluku: nočný p.

3. stav bez vojny, mier: čas p-a

4. nenarušenosť a bezpečnosť spravodlivého poriadku; súlad medzi ľuďmi: vo svete nevládne p.; p. v rodine

5. nevzrušenosť; rozvaha, rozvážnosť; vnútorná vyrovnanosť: zachovať p. v nebezpečenstve; duševný p.

6. náb. súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier; plnosť mesiášskej spásy; posmrtná blaženosť: Kristov p.; odpočívaj v p-i náhrobný nápis

dať (svätý) p., nechať na p-i neznepokojovať, nestarieť sa; daj p.! nevyrušuj! prestaň! nemať p., p-a byť nespokojný; mať dušu, srdce na p-i byť uspokojený; nedá mu to p-a znepokojuje ho to; odobrať sa, odísť na p. zomrieť;

pokojový príd. k 1: odb. p-á poloha telesa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokoj ‑a m.; pokojový

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

mier 1. stav bez vojny, bez sporov • pokoj: medzi znepriatelenými krajinami zavládol mier, pokojzhoda: zhoda v celej širokej rodine

2. p. ticho2


obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


pohoda 1. priaznivé podmienky na dobré cítenie sa • polahoda: pohoda, polahoda letného večerazried. lahodateplo (príjemný, hrejivý pocit): teplo domovapokoj: na prácu má doma pokojspokojnosť: v manželstve vládne spokojnosťidyla (pokojný, harmonický život): rodinná idyla

p. aj idyla 1, pokoj 4

2. p. počasie


pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti

2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaharozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstvekniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)

3. stav bez ruchu, hluku • tichotíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné tichonemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulicemĺkvosťpoet.: mĺkvotatíš: večerná tíšexpr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšavaexpr. zried. tichota

p. aj ticho

4. stav bez sporov • mierzhoda: pokoj, mier, zhoda v rodinepohoda: vianočná pohodaharmónia: žiť v harmónii

5. p. mier 1


rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťouobozretnosťopatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťouuváženie: konať bez uváženiakniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstalpokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstveduchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosťchladnokrvnosťsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťprezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika

2. p. súvaha


ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


ticho2 stav bez zvuku • tíšina: večerné ticho; prerušiť ticho, tíšinutichosť: tichosť ulicenemota (úplné ticho) • mĺkvosťpoet.: mĺkvota (Rázus)tíš: podvečerná tíšexpr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšavaexpr. zried. tichota (Švantner)pokoj: nočný pokojmierpoet. mlk (Hviezdoslav)


zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmizhodnosť: zhodnosť názorovsúhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľasúlad: rodinný súladsúhra: v tíme panuje súhraharmónia: harmónia dušísúzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmijednotajednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochrovnakosťtotožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmovjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanísvornosťporozumeniedorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmipokojmier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodinekniž.: identitaidentickosť: zisťovať identitu, identickosťkniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzusgram. kongruencia

2. p. pokoj 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pokoj, -a m.

1. mech. stav, v ktorom na pevné telesá nepôsobia nijaké vonkajšie sily, stav bez pohybu, nehybnosť: teleso je v stave p-a;

2. stav bez ruchu, bez hluku, ticho, idyla: (rušiť) nočný p.; p. letného večera (Kuk.); hlboký pokoj (kedy-tedy prerušený špľachotom potôčka) (Lask.); Na ostrove panuje idylický pokoj. (Hruš.) Pokoj a ticho sa rozhostilo v stavaniach. (Kuk.); domáci p., p. v dome a) stav bez hluku, ticho; b) stav bez svárov, sporov, znášanlivosť: Nie mati, ja už viem, že pokoja v dome nebude, ak sa vrátim. (Taj.); deň pracovného p-a v ktorom sa nepracuje; nedeľný (sviatočný) p.; biol. vegetačný p. obdobie v ktorom rastliny nerastú, vegetačný odpočinok;

3. stav bez rušenia, stav normálneho, pokojného, voľného vývinu: tri pre pokoj obyvateľstva neblahé sily (Jégé); Je záujem oboch, aby život plynul v pokoji a porozumení. (Vám.); pren. večný p. po smrti

dať (niekomu) p. neznepokojovať, nevyrušovať, nestarať sa do niekoho; nedať (niekomu) pokoja, pokoj znepokojovať, vyrušovať, starať sa do niekoho; dať niečomu (svätý) p. nezapodievať sa niečím, nemiešať sa, nestarať sa do niečoho; Daj pokoj! a) nevyrušuj!, prestaň!; b) vo funkcii modálneho výrazu „len nehovor“: Daj pokoj, keď už nebudeš vládať pracovať, zídu sa ti. (Al.) Daj (dajte) mi (svätý) p.! prestaň(-te)!, nechaj(te) ma!, neotravuj(-te)! Daj (dajte) s tým p.! nechaj(-te)!, nespomínaj(-te) to!; dať si p. s niekým (s niečím) nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; Maj s ňou pokoj! (Urbk.) nezačínaj si s ňou! Pokoj s ním! (Ondr.) nezačínaj si s ním!; nechať niečo (niekoho) na p-i nevšímať si, nezasahovať do niečoho; mať (svätý) p. a) nebyť rušený, znepokojovaný; b) byť bez starosti; nemať p. (p-a) a) byť rušený, znepokojovaný; b) byť nespokojný, nevedieť sa uspokojiť: Občas vyšla na dvor, chvíľu sa prechádzala, nikde nemala pokoja. (Tomašč.); mať s niečím, s niekým (svätý) p. nemať do činenia, nemať nič spoločného; niečo (niekto) mu nedá p. (p-a) núti ho, nabáda ho, aby sa stále zaoberať niečím (niekým), premýšľal o niečom (o niekom); nedá (nedalo) mu to p. (p-a) núti (nútilo) ho, aby stále premýšľal, uvažoval o tom, zaoberal sa tým; hovor. byť na p-i byť spokojný; v p-i pokojne, nerušene, ticho: Nevydržal dlho v pokoji. (Hor.) Prosil, aby ho prepustili v pokoji. (Taj.) Vyčkaj v pokoji (Laz.) Ako išli opáčiť, bolo všetko pri pokoji (Škult.) v najlepšom poriadku. S Jankom bol už pokoj do konca vyučovania (Ráz.-Mart.) bol spokojný, poriadny. Čo napísal do úradného oznamu smrti, to neviem, ale bol pokoj (Taj.) tým sa vec skončila, nič sa viac nedialo; odobrať sa, odísť na p. zomrieť; nech odpočíva v pokoji želanie pokoja nebohému pri spomienke naňho;

4. duševná spokojnosť, vyrovnanosť, duševný stav bez vzrušenia: duševný, vnútorný p.; Do srdca mu vtiahol akýsi pokoj. (Vaj.) Ozvala sa Anzula so svojím obvyklým pokojom. (Kuk.)

5. stav bez vojny, mier: hovor. v čase (v čas) p-a v mieri; Počas vojny pravotárstvo veľmi slabo šlo. Búroš ho tešil, že všetky úbytky nahradí pokoj. (Jégé) Oj ty mládež nových časov, bojovnica za pokoj! (Ráz.-Mart.); podpísať p. (Jes.) mierovú zmluvu; bás. palmy p-a (Botto); ratolesť p-a (Fr. Kráľ) symboly mieru;

pokojový príd. k 1: odb. p-á poloha; fyz. p-á masa elektrónu

Morfologický analyzátor

pokoj podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) pokoj; (bez) pokoja; (k) pokoju; (vidím) pokoj; (o) pokoji; (s) pokojom;

(štyri) pokoje; (bez) pokojov; (k) pokojom; (vidím) pokoje; (o) pokojoch; (s) pokojmi;

Pokog_1 Pokog Pokog_2 Pokog Pokog_3 Pokog
pokoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pokoj
G (bez) pokoja
D (k) pokoju
A (vidím) pokoj
L (o) pokoji
I (s) pokojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) pokoje
G (bez) pokojov
D (k) pokojom
A (vidím) pokoje
L (o) pokojoch
I (s) pokojmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko POKOJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
HORNÉ KOČKOVCE (obec PÚCHOV), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor