Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj subst priezviská

pokoj -a m.

1. stav bez pohybu, činnosti; odpočívanie: deň pracovného p-a; biol. vegetačný p.; fyz. teleso v stave p-a

2. stav bez ruchu, hluku: nočný p.

3. stav bez vojny, mier: čas p-a

4. nenarušenosť a bezpečnosť spravodlivého poriadku; súlad medzi ľuďmi: vo svete nevládne p.; p. v rodine

5. nevzrušenosť; rozvaha, rozvážnosť; vnútorná vyrovnanosť: zachovať p. v nebezpečenstve; duševný p.

6. náb. súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier; plnosť mesiášskej spásy; posmrtná blaženosť: Kristov p.; odpočívaj v p-i náhrobný nápis

dať (svätý) p., nechať na p-i neznepokojovať, nestarieť sa; daj p.! nevyrušuj! prestaň! nemať p., p-a byť nespokojný; mať dušu, srdce na p-i byť uspokojený; nedá mu to p-a znepokojuje ho to; odobrať sa, odísť na p. zomrieť;

pokojový príd. k 1: odb. p-á poloha telesa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pokoj ‑a m.; pokojový
-j/5938217±11593 8.20: substantíva m. neživ. N+A sg. 185260→185436
+526
−629
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
predaj/11393→11417
+41
−18
zdroj/10302 kraj/6693→7130±162 turnaj/6950 čaj/6168 nástroj/5333 hokej/5196 súboj/5028 okraj/5007 olej/3838 stroj/3810 j/3467 dej/2768→2780
+8
−6
prístroj/2757 Dunaj/2313 údaj/2188 (96/23009)

-oj/232516±550 24.71: substantíva m. neživ. N+A sg. 119964→119841
+114
−195
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
zdroj/10302 nástroj/5333 súboj/5028 stroj/3810 prístroj/2757 nepokoj/2158 nápoj/1953 náboj/1719 (42/8038)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

mier 1. stav bez vojny, bez sporov • pokoj: medzi znepriatelenými krajinami zavládol mier, pokojzhoda: zhoda v celej širokej rodine

2. p. ticho2


obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvaťustávaťtrápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhaťbyť/padnúť zaťažkobyť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokojznepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať savnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


pohoda 1. priaznivé podmienky na dobré cítenie sa • polahoda: pohoda, polahoda letného večerazried. lahodateplo (príjemný, hrejivý pocit): teplo domovapokoj: na prácu má doma pokojspokojnosť: v manželstve vládne spokojnosťidyla (pokojný, harmonický život): rodinná idyla

p. aj idyla 1, pokoj 4

2. p. počasie


pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti

2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaharozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstvekniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)

3. stav bez ruchu, hluku • tichotíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné tichonemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulicemĺkvosťpoet.: mĺkvotatíš: večerná tíšexpr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšavaexpr. zried. tichota

p. aj ticho

4. stav bez sporov • mierzhoda: pokoj, mier, zhoda v rodinepohoda: vianočná pohodaharmónia: žiť v harmónii

5. p. mier 1


rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťouobozretnosťopatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťouuváženie: konať bez uváženiakniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstalpokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstveduchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosťchladnokrvnosťsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťprezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika

2. p. súvaha


ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


ticho2 stav bez zvuku • tíšina: večerné ticho; prerušiť ticho, tíšinutichosť: tichosť ulicenemota (úplné ticho) • mĺkvosťpoet.: mĺkvota (Rázus)tíš: podvečerná tíšexpr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšavaexpr. zried. tichota (Švantner)pokoj: nočný pokojmierpoet. mlk (Hviezdoslav)


zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmizhodnosť: zhodnosť názorovsúhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľasúlad: rodinný súladsúhra: v tíme panuje súhraharmónia: harmónia dušísúzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmijednotajednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochrovnakosťtotožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmovjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanísvornosťporozumeniedorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmipokojmier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodinekniž.: identitaidentickosť: zisťovať identitu, identickosťkniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzusgram. kongruencia

2. p. pokoj 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pokoj, -a m.

1. mech. stav, v ktorom na pevné telesá nepôsobia nijaké vonkajšie sily, stav bez pohybu, nehybnosť: teleso je v stave p-a;

2. stav bez ruchu, bez hluku, ticho, idyla: (rušiť) nočný p.; p. letného večera (Kuk.); hlboký pokoj (kedy-tedy prerušený špľachotom potôčka) (Lask.); Na ostrove panuje idylický pokoj. (Hruš.) Pokoj a ticho sa rozhostilo v stavaniach. (Kuk.); domáci p., p. v dome a) stav bez hluku, ticho; b) stav bez svárov, sporov, znášanlivosť: Nie mati, ja už viem, že pokoja v dome nebude, ak sa vrátim. (Taj.); deň pracovného p-a v ktorom sa nepracuje; nedeľný (sviatočný) p.; biol. vegetačný p. obdobie v ktorom rastliny nerastú, vegetačný odpočinok;

3. stav bez rušenia, stav normálneho, pokojného, voľného vývinu: tri pre pokoj obyvateľstva neblahé sily (Jégé); Je záujem oboch, aby život plynul v pokoji a porozumení. (Vám.); pren. večný p. po smrti

dať (niekomu) p. neznepokojovať, nevyrušovať, nestarať sa do niekoho; nedať (niekomu) pokoja, pokoj znepokojovať, vyrušovať, starať sa do niekoho; dať niečomu (svätý) p. nezapodievať sa niečím, nemiešať sa, nestarať sa do niečoho; Daj pokoj! a) nevyrušuj!, prestaň!; b) vo funkcii modálneho výrazu „len nehovor“: Daj pokoj, keď už nebudeš vládať pracovať, zídu sa ti. (Al.) Daj (dajte) mi (svätý) p.! prestaň(-te)!, nechaj(te) ma!, neotravuj(-te)! Daj (dajte) s tým p.! nechaj(-te)!, nespomínaj(-te) to!; dať si p. s niekým (s niečím) nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; Maj s ňou pokoj! (Urbk.) nezačínaj si s ňou! Pokoj s ním! (Ondr.) nezačínaj si s ním!; nechať niečo (niekoho) na p-i nevšímať si, nezasahovať do niečoho; mať (svätý) p. a) nebyť rušený, znepokojovaný; b) byť bez starosti; nemať p. (p-a) a) byť rušený, znepokojovaný; b) byť nespokojný, nevedieť sa uspokojiť: Občas vyšla na dvor, chvíľu sa prechádzala, nikde nemala pokoja. (Tomašč.); mať s niečím, s niekým (svätý) p. nemať do činenia, nemať nič spoločného; niečo (niekto) mu nedá p. (p-a) núti ho, nabáda ho, aby sa stále zaoberať niečím (niekým), premýšľal o niečom (o niekom); nedá (nedalo) mu to p. (p-a) núti (nútilo) ho, aby stále premýšľal, uvažoval o tom, zaoberal sa tým; hovor. byť na p-i byť spokojný; v p-i pokojne, nerušene, ticho: Nevydržal dlho v pokoji. (Hor.) Prosil, aby ho prepustili v pokoji. (Taj.) Vyčkaj v pokoji (Laz.) Ako išli opáčiť, bolo všetko pri pokoji (Škult.) v najlepšom poriadku. S Jankom bol už pokoj do konca vyučovania (Ráz.-Mart.) bol spokojný, poriadny. Čo napísal do úradného oznamu smrti, to neviem, ale bol pokoj (Taj.) tým sa vec skončila, nič sa viac nedialo; odobrať sa, odísť na p. zomrieť; nech odpočíva v pokoji želanie pokoja nebohému pri spomienke naňho;

4. duševná spokojnosť, vyrovnanosť, duševný stav bez vzrušenia: duševný, vnútorný p.; Do srdca mu vtiahol akýsi pokoj. (Vaj.) Ozvala sa Anzula so svojím obvyklým pokojom. (Kuk.)

5. stav bez vojny, mier: hovor. v čase (v čas) p-a v mieri; Počas vojny pravotárstvo veľmi slabo šlo. Búroš ho tešil, že všetky úbytky nahradí pokoj. (Jégé) Oj ty mládež nových časov, bojovnica za pokoj! (Ráz.-Mart.); podpísať p. (Jes.) mierovú zmluvu; bás. palmy p-a (Botto); ratolesť p-a (Fr. Kráľ) symboly mieru;

pokojový príd. k 1: odb. p-á poloha; fyz. p-á masa elektrónu

pokoj m.
1. csl stav bez pohybu, činnosti, bez hluku a ruchu; odpočívanie: Ňevesta ešťe aňi v noci ňemala pokojä, aňi od muža, aňi od ďeťí (Žaškov DK); Statog mau̯ čes poluňia pokoj, ľebo kráuke, kot se napile vode, tak si tašle do chlátku pozastávaťi (V. Lom MK); Ale odrobiu̯ si štrnást dňí a mieu̯ rok pokoj (Smrdáky SEN); Dajce mu pokoj, bo ešče mlade dzecko, ono špi (Kokšov-Bakša KOŠ); Ti idz do koscela, choľem budu mac pokoj (Sobrance)
F. mat svatí pokoj (Lukáčovce HLO) - byť bez starostí, neznepokojovať sa; už je na pokoji (Jarabá BRE), biď na pokoji (Lešť MK) - o zomretom; nag otpočívajú f pokoji (Lešť MK) - povzdych pri spomienke na zomretých; pokoj tomu, čo sa ťa netíka (Bošáca TRČ), daš pokoj, maš pokoj (Markušovce SNV), daš psovi pokuj, da i pes tebe (Dl. Lúka BAR) - netreba sa starať do cudzích záležitostí, resp. zbytočne pokúšať
2. csl, miest. zried. stav bez vojny, mier: A ľen kobi pokuój bú na sveťe! (Revúca); Len kebi nám pánboško dau̯ pokoja, abi zme mohli pokoji žiť (Návojovce TOP); To biu̯o počas pokoja, né ve vojňe (Brodské SKA); Dobre že mame toten pokuj, bo vojna, to veľke ňeśčesce (Žatkovce SAB); pokojík m. zdrob. expr. k 1
F. tam su oni na cinteríme na pokojíku (Brusník REV) - už nežijú, zomreli

pokoj m
1. stav bez pohybu, nehybnosť:
L. s p-om bez pohnutia, nehybne: powas kona na štipec, gestly ge hrizlawj a nechce s pokogem stat (KoB 1666); gednu kwapku borowičkoweho olege wlož do ucha a drž hlawu maličko s pokogem (RT 17. st) day mu (vínu) 3 dny s pokogem stát (VK 1764)
2. stav bez hluku:
L. s p-om potichu: prwnjkrát prissel o púlnocy s welikým pokogem, in silentio (SSt 1742); potrem dvere kusom lojem, nech ony choďá s pokogem (PV 18. st)
3. stav bez rušenia vonkajších zásahov, prekážok ap.:
L. spoločný, susedský p. spolunažívanie: až mu (ohováračovi) to p. richtar wssecko, nieco pro rozkaz božsky, nieco take pro společny pokog odpustyl a prepačyl (S. ĽUPČA 1603); pro pokog susedsky učinily mezy sebu umluwu (D. STRHÁRE 1703); z ohledu na pokog susedsky gen na wlastny chotar takowy statek ma se zahnati (pásť sa) (HRANOVNICA 18. st); rušiteľ, zrušiteľ p-a kto narúša zaužívaný poriadok, burič, zbojník: (poslovia richtára) hledagi toho zrussytele pokoge a toho sskoditele; (prepadnutý) opyta sy na prawie pokusiti, mohl by gistinnika toho russytele pokoge kde miti (ŽK 1473); rušitelowe pokoge potagomne burenj a špuntowanj rozsewagj (KoB 1666); turbator: nespokognjk, russytel pokoga, presskáďač; deposcere in penam foederis rupti: žádati, aby se trestal zrussytel pokoja (KS 1763); lomiť, rušiť, furtovať p. narúšať zaužívané zvyklosti, poriadky: do nassich gruntow niakim spuosobem k nizadnemu uziwani abi nechodily, nebo gestli gich tam kdikolwek zastichneme, tak pokog swati lomicich lidy poberaty budeme (LIPTOV 17. st); aby wsseczy predepsanych rebellantuw, zbognikou a zgewne, ktery by pokog furtovali, ze wssym umislom prenasledowali (B. BYSTRICA 1709); pakli že by jse medzi dwuma banskymi sprawci zvada, bitka neb pobureni a tem podobne roztržitosti a nepodradnosti, rušeni obecneho pokoge diali (MB 1759); pri p-i, s p-om bez prekážky, bez zasahovania, nerušene: ya tebe za to zadam, zie mnie v to plesti nebudess a mnie s pokojem nechass (R. MITICE 1540 SLL); Kasspar Koza z swymi potomky s pokogem, bez prekazky a protiwenstwy wsselikeho od kohokolwek bezpeczne tym domem kupenym ma wladnuti (P. ĽUPČA 1565); obili, chwala Panu Bohu, gsme pri pokogi pozali (ŠAŠTÍN 1621); (Domanižanom) Počzarowania nikdi nedopustili s pokogem na swem chotari wapno wipalitj (TRENČÍN 1663); lučzku mlinar s pokogom uziwal (P. BYSTRICA 1707); ponewacz se od swetkow nenasslo nicz na vsstipne reczy, to se zanechawa pry pokogj (s. l. 18. st); byť, zostať, zostávať, trvať pri p-i, s p-om (o ľuďoch)
a. byť spokojný, neznepokojovať sa: gedna y druha strana na potomne czasy strany statku zwrchupsaneho gima pry pokogy zustat (P. ĽUPČA 1578); raczite poddanjm swjm roskazaty, aby s pokogem byly dotud, pokud od meho syna odpowed przide (KRASŇANY 1585); (stránky) pri pokogy wedle vrownany a rosuzeny trwaly az do niektereho czasu (SLIAČE 1589); a protoz kazdy aby zkrze toho (dojednania) byl pry pokogu; (kúpu nehnuteľnosti) dali sme do tychto knich zapsati, aby zatym každy byl pri pokogy a Benka Koziare any geho potomkow za take neprawotil (JELŠAVA 1602; 1603); abi instans Joannes Pichl zustawal pry sweg pany matky sworne a pri pokogy w bazny božy a poslussnosty sinowskeg (KRUPINA 1687)
b. žiť v zhode, bez nepríjemností s niekým: ponewacž nemuozess (obžalovaná) spolu (s) susedy twymi pri pokogi žiwa biti, aby hned ssla do kazne meskey (P. ĽUPČA 1582); nelen slawne mesto, ale y giny pri pokogj s nim (zbojníkom) budu (LIPTOV 1760)
c. neuplatňovať nárok na niečo: Mathuss Beniecz pri testamentu wyznal, že Girikowi a Martynowi, synom swym, diel statku sweho widal a ze ginssij, totizto Mathey, Michal, Lewrincz, synowe mogi, magi pri pokogj w statku ode mne gim pozustaleho (!) byt; bratancj magj na swem vreku pri pokogj žjwi bjti od sjnw a potomkow tohoto sweho strika (SLIAČE 1578 1578; 1615); byť, stáť, (z)ostať, zostávať pri p-i, s p-om (o veciach a nehnuteľnostiach) zostať, zostávať v celosti, neporušene: aby winy dom panow Swatoyanskich take pri pokogi zustal (LIPTOV 1554); hag stal s pokogem ale za osm letth (RAKOĽUBY 1575); ktere wecy, tieto try kusy oznamene, pred pany gest wyznal, že su prece gesste wssecky pry pokogy a wcele (S. ĽUPČA 1603); (synom) poručzym ten grunt, ktery gest (vo) Waryne, to aby tym dwema synom s pokogem zustawalo (ŽILINA 1610); kossjar y s kolibow až po dnes tak stogj s pokogom gako pred dwoma roky (PRIEKOPA 1780); dať p.
a. komu zmieriť, upokojiť niekoho: když dwa przigdu przed prawo a chtie se biti a ta zaloba bude prawem potwrzena, tehdi dadi gim obiema pokog. A bude-li ten pokog russeny skrze ktereho, magi ho polepssiti wedle prawa (ŽK 1473)
b. komu v čom nestarať sa do záležitostí niekoho: bratru Pietrowy i bratrnym mogim detom we wssech weczech pokoy dag a v niczem gich nehleday (JELŠAVA 1595); na p. priviesť
a. koho zmieriť, pomeriť niekoho: predepsanych Michaela Szomoru a Joannesa Martonffiho na myr a pokog priwedlj (KRUPINA 1691)
b. čo (o zvade, roztržke) upokojiť, ukončiť: rem adducere ad concordiam: na pokog priwésti wec; contentiones frangere: swadj na pokog priwésti (KS 1763); mať p. o čo, o čom, s čím nedbať, nestarať sa o niečo: ze on mel z panem Krysstoffem Kubinskym o swuog dluh se gednati, aby prawo o to pokog melo (P. ĽUPČA 1564); obeczne restantie sem poplatil a ostatok se winaložilo na budunek domu, o tom nech magj ditky pokog (ŽILINA 1648); nisst teba do toho, mag tj pokog! (KLÁŠTOR p. Z. 1783); malo dbass na prikaz tento, odpusstass a pokoj mass z hrichamy mluwice: male su to (MiK 18. st); nemať p-a
a. byť nespokojný, nevedieť sa uspokojiť s niečím: nemal any pokoga Parda Guro, dokud mna z meho otcowskeho stawany newihnal a Stefana Hrcsku tam neosadil (V. KRŠTEŇANY 1710); (brat) nemal pokoga, pocim y mna o kus chleba neprjprawil (PUKANEC 1787)
b. od koho, pred kým byť rušený, znepokojovaný niekým: gesli Wassa Milost nebude stati (za mňa na obranu), ya musim precz giti, neb nemam zadneho pokoge pred njm (nevďačným synom) (M. JÁN 1608); ya, Iurik Chmelina y z ostatnimi bratri mimi od nassich wlastnich sester pokoga nemame, a to straniwa gisteg castky (dedičstva) (HRABOVKA 1726); pre, na, za p., k p-u čoho pre istotu; na potvrdenie niečoho: Mathey Kotrsse prosil nas, abichom pro pokoy buduczy zapsali w miestske knihy diedicztwie (jeho) (ŽK 1494); (vdova) ten wynohrad wzdala pred panom peregom, zaslibila za pokoy od prietelow a za swe dieczi i za susedow (TRNAVA 1569); a pro lepssy gistotu teg kupe reczeneg daly sme sobe do nassiho chirograffu na pokog polozyt pred zuplnu raddu nassy; (kúpu) do nassjeho protocolon zapisugeme a na pokog kladjeme (SLIAČ 1589; 1612)
F. pozdravy: pax abi: dj, chod s pokogem (KS 1763) pri odchode; do kterehokoli domu wegdete, recte negprwe: pokog tomu domu (CS 18. st) pri príchode
4. stav bez vojny, mier: giz rozumieyte o starem pokogi, kteryzto czysarska moc potwrdila gest w Saxonij (ŽK 1473); o pokogj a o wogne (KoB 1666); fecialis: wogenský legát, který pokog neb wálku zwěstuge (CL 1777); starcuw ke mne wislali, kterj u mne o pokog konaty meli (PT 1796); nepritel skoro rano poslal legatuw o pokog (WS 18. st) vyjed návať
L. čas p-a čas mieru, obdobie mimo vojny, mier: cžtwrt zo dwora ywakowskeho Mateg Mrwa odbywal wyce 12 rokow, yak času pokoge, tak y nepokoge (SLIAČE 1636); o forsspontowánj w čas pokoge (Kur 1782); za času pokoge synowe pochowawaly otcuw swych, we wogne otcowe pochowagu synuw (MC 18. st); jednač, jednateľ, posol, zmerovač p-a kto vyjednáva o mier, vyjednávač: skrze posla pokoge pokog žadan bjwa (KoB 1666); caduceator: herolt, posel pokoge (WU 1750); pacificator: gednáč pokoga, smerowač pokoga (KS 1763); pacificator: gednatel pokoge (AP 1769); boriť, (po)lámať, (z)rušiť p. na kom, s kým (u)robiť nepokoj, napadnúť, napádať niekoho: ktoz pokoy borzi, teho magi prawem poprawiti; pakli bude ten, czoz pokog lamal, gaty w tom skutku, poprawi na niem po pokognem prawie; (prepadnutý) muoz powiedieti, ze gest na niem pokog russil na kralowske czestie; to vdielal na swobodney cestie a zborzyl pokog na niem a ranil geho; (útočník) przyssel osobnie na cestu kralowsku a ten bozy po koy gest zrussyl na niem a oblupil geho tielo y zbozy (ŽK 1473); kedz ja z dakim pokoj polámal abo bez pritsini ohányál meho nyeprátyelya (DŽ 1752); vypovedieť, vypovedať p. vyhlásiť, vyhlasovať vojnu: bellum infere: pokog wypowěděti, wognu počati, oznámiti (WU 1750); exerceo: wypowjdám wógnu, pokog (KS 1763); dokonať, udelať, robiť, učiniť, skonať p. uzavrieť, uzatvárať mier: gistotne slyšieti, žeby pokoj konečne dokonali (HRONSEK 1645 RT); coagmentare pacem: uďelati pokog (KS 1763); to všetko Leopold II. Turkom nawratil, ked pokog robil (B. ŠTIAVNICA 1776 E); Šwedy toto mesto bily obdržely, ale potom pokog bily učinily; pokog učinily potom vestphalicky (KCS 18. st); kuruci mnozi do Polskej utiekli, ale když se pokoj skonal v Sathmare, Uhria se z Polskej vrátili (ASL 18. st); w tento rok stal sa pokog z Turkem a Uherskou zemy na 25 let (P. ĽUPČA 1699 E) bol uzavretý mier; když nekdy pristupowat budess, abys dobywal mesto, podáss mu ponagprw pokog (KB 1757) ponúkneš mierové pokonanie
5. stav bez vzrušenia, spokojnosť, pohoda, náb večná blaženosť: zdrawy, sstesty, mnoho dobreho Wassym Oppaternostem winssugeme y take pokog telesny od Pana Boha na dluhe cžasy pregeme (ŽEMBEROVCE 1586); zachoweg nas, Pane, od strassliweg roty tureckeg a deg staly telesny y duchowny pokog; (Bože) včyn s namy zmluwu pokoge, zmluwu milosty (AgS 1708); daj nám zdrawé, ó, Bose mój, dusni i tzeleszni pokój (HPS 1752)
L. náb anjel p-a o archanjelovi Michalovi: (Bože) possli swatého Michala, cyrkwe twé a nebes pokoge angela (CC 1655); (Bože) zessli tweho swateho angela pokoge, kteri by ho (hriešnika) ostrjhal (AgS 1708); kráľ, knieža p-a o Kristovi: o, krály pokoge, gak nesstastny a zarmuceny gsme my, lide (AgS 1708); (Boh Otec) uminil poslati syna sweho, sobe w bostwi rowneho, na tento swet z tytulem aneb gmenem knižete pokoge (SQ 1781); cesta p-a na večnosť, do raja: (anjel) zaswitil tym, ktery w stinu smrti sedy ku priprawowany nohy ku ceste pokoge (TC 1631); (aby Boh) oswetlil tym, ktery w tmawosťách a v stjnu smrti seďá, aby se sporádat mohli nohi nasse na cestu pokoga (KB 1756)
6. stav nečinnosti, odpočinku: bár by bylo každý den Katreny, Ondreje, žebymoja kúdel víc měla pokoje (PV 1637-45); conquinesco: odpočjwám, gsem pri dobrém pokogi, pokog sobě dáwám (WU 1750); sedlaci když jeden den pracuju panstvu, na druhy den maju pokoj (L. ROVNE 1752 LP); Pansus: bůh pokoga a odpočinku; qvies: odpočynek, pokog, odpočjwani (KS 1763)
L. byť, ležať, spočívať na p-i odpočívať (na lôžku): kdi sem na pokogi ležel a spal, giž o pulnoci bilo (VLKANOVÁ 1634); on giž na pokogi swem ležal odpraweny (SKALICA 1661); (treba) do maštali a kuchyne pohlednuc, či všecka čelad na pokoji jest, abi sa nočnym časom netulali (KOŠECA 1718); noc juž bila prikrila černú zem barvú, juž na svém spočívaťi začalo všecko pokoji (BR 1785); wčelki celi den pracugj a w noci w pokogi gsu (PR 18. st) spia; ísť do p-a, ľahnúť na p. odobrať sa na odpočinok: (mešťan) pak lahol na swug pokog (KRUPINA 1643); wečer pak do pokoge gdúce ranegssy oswiceni sobe nezakladagme (VP 1764); gistý rechtor na pokog šél zwoňiti (BU 1795) o večernom zvonení
7. miestnosť na odpočinok al. uskladnenie, obytná miestnosť (v ktorej sa nevarí), izba: od brany wedle zdy meskeg ty pokoge nowe, tarhaz a swetnicze nad tarhazem; dolnje pokoje, totyssto izba z dolnjem sklepem wedla temnicze (TRENČÍN 1597); w vrednikowem pokogy stoly, stolycze, zelesny swietnyk; w basste nad panieg pokogom owsa, hrachu (BYTČA 1606 E); na wežy w horniem pokogy slanyn a brachuow, masa udleho na roznykoch (LIETAVA 1612); od bieleny trich pokogow d 55; na wažy w prosrednem pokogy, kde meske obyly bywa (ZVOLEN 1615; 1642); za krisstalowe skla do panskych pokogow d 75 (s. l. 1656); museum: pokog na učeni (KS 1763); -ík, -íček dem k 7: o pokogjku k učenj (KoB 1666); Stephanus Revai ma swug pokoik a častku na hornem zamku (ILAVA 1668); reholnik se gest modlil w swem pokogiku reholnim (Le 1730) v cele; conclave: wnitrnj pokog, pokogjček, komora, postélka; cellula: komúrka, piwnička, pokogjček aneb malá cella (KS 1763); zamlknul a ga som do mého pokogička išla plakať (DS 1795);
x. pren duše pobožná, wcházeg do hornjho pokogjčka misly tweg (UZ 1722) na čestné miesto; na konci (kukuričného klasu) wirasta velmi mnoho pokogičkow í v každom gest zrnko zbožá (DS 1795) komôrok; pokogiček dussi werneg na sstyri častki rozdeleny; gest zawjrka dussného pokogyčka a v ňom se rozswicuge pobóžna y sladka powaha rozumu a wtipu blosyánského (BlR 18. st) o častiach autorovej knihy

Pokog_1 Pokog Pokog_2 Pokog Pokog_3 Pokog
pokoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pokoj
G (bez) pokoja
D (k) pokoju
A (vidím) pokoj
L (o) pokoji
I (s) pokojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) pokoje
G (bez) pokojov
D (k) pokojom
A (vidím) pokoje
L (o) pokojoch
I (s) pokojmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko POKOJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
HORNÉ KOČKOVCE (obec PÚCHOV), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

majetok, česť, pokoj, deti fortune, honneur, repos, enfants
mať pár týždňov pokoj aurai quelques semaines de repos
pár týždňov pokoj, napíšem quelques semaines de repos, j'écrirai
pieseň a pokoj srdca cantique et paix du coeur
pokoj, teda na samovraždu repos, c'est-à-dire au suicide
pre mňa ako pokoj pour moi comme le calme
ten pokoj na kolenách cette paix à genoux
v pokoji, dcéra moja en paix, ma fille
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu