pokoj m
1. stav bez pohybu, nehybnosť:
L. s p-om bez pohnutia, nehybne: powas kona na štipec, gestly ge hrizlawj a nechce s pokogem stat (KoB 1666); gednu kwapku borowičkoweho olege wlož do ucha a drž hlawu maličko s pokogem (RT 17. st) day mu (vínu) 3 dny s pokogem stát (VK 1764)
2. stav bez hluku:
L. s p-om potichu: prwnjkrát prissel o púlnocy s welikým pokogem, in silentio (SSt 1742); potrem dvere kusom lojem, nech ony choďá s pokogem (PV 18. st)
3. stav bez rušenia vonkajších zásahov, prekážok ap.:
L. spoločný, susedský p. spolunažívanie: až mu (ohováračovi) to p. richtar wssecko, nieco pro rozkaz božsky, nieco take pro společny pokog odpustyl a prepačyl (S. ĽUPČA 1603); pro pokog susedsky učinily mezy sebu umluwu (D. STRHÁRE 1703); z ohledu na pokog susedsky gen na wlastny chotar takowy statek ma se zahnati (pásť sa) (HRANOVNICA 18. st); rušiteľ, zrušiteľ p-a kto narúša zaužívaný poriadok, burič, zbojník: (poslovia richtára) hledagi toho zrussytele pokoge a toho sskoditele; (prepadnutý) opyta sy na prawie pokusiti, mohl by gistinnika toho russytele pokoge kde miti (ŽK 1473); rušitelowe pokoge potagomne burenj a špuntowanj rozsewagj (KoB 1666); turbator: nespokognjk, russytel pokoga, presskáďač; deposcere in penam foederis rupti: žádati, aby se trestal zrussytel pokoja (KS 1763); lomiť, rušiť, furtovať p. narúšať zaužívané zvyklosti, poriadky: do nassich gruntow niakim spuosobem k nizadnemu uziwani abi nechodily, nebo gestli gich tam kdikolwek zastichneme, tak pokog swati lomicich lidy poberaty budeme (LIPTOV 17. st); aby wsseczy predepsanych rebellantuw, zbognikou a zgewne, ktery by pokog furtovali, ze wssym umislom prenasledowali (B. BYSTRICA 1709); pakli že by jse medzi dwuma banskymi sprawci zvada, bitka neb pobureni a tem podobne roztržitosti a nepodradnosti, rušeni obecneho pokoge diali (MB 1759); pri p-i, s p-om bez prekážky, bez zasahovania, nerušene: ya tebe za to zadam, zie mnie v to plesti nebudess a mnie s pokojem nechass (R. MITICE 1540 SLL); Kasspar Koza z swymi potomky s pokogem, bez prekazky a protiwenstwy wsselikeho od kohokolwek bezpeczne tym domem kupenym ma wladnuti (P. ĽUPČA 1565); obili, chwala Panu Bohu, gsme pri pokogi pozali (ŠAŠTÍN 1621); (Domanižanom) Počzarowania nikdi nedopustili s pokogem na swem chotari wapno wipalitj (TRENČÍN 1663); lučzku mlinar s pokogom uziwal (P. BYSTRICA 1707); ponewacz se od swetkow nenasslo nicz na vsstipne reczy, to se zanechawa pry pokogj (s. l. 18. st); byť, zostať, zostávať, trvať pri p-i, s p-om (o ľuďoch)
a. byť spokojný, neznepokojovať sa: gedna y druha strana na potomne czasy strany statku zwrchupsaneho gima pry pokogy zustat (P. ĽUPČA 1578); raczite poddanjm swjm roskazaty, aby s pokogem byly dotud, pokud od meho syna odpowed przide (KRASŇANY 1585); (stránky) pri pokogy wedle vrownany a rosuzeny trwaly az do niektereho czasu (SLIAČE 1589); a protoz kazdy aby zkrze toho (dojednania) byl pry pokogu; (kúpu nehnuteľnosti) dali sme do tychto knich zapsati, aby zatym každy byl pri pokogy a Benka Koziare any geho potomkow za take neprawotil (JELŠAVA 1602; 1603); abi instans Joannes Pichl zustawal pry sweg pany matky sworne a pri pokogy w bazny božy a poslussnosty sinowskeg (KRUPINA 1687)
b. žiť v zhode, bez nepríjemností s niekým: ponewacž nemuozess (obžalovaná) spolu (s) susedy twymi pri pokogi žiwa biti, aby hned ssla do kazne meskey (P. ĽUPČA 1582); nelen slawne mesto, ale y giny pri pokogj s nim (zbojníkom) budu (LIPTOV 1760)
c. neuplatňovať nárok na niečo: Mathuss Beniecz pri testamentu wyznal, že Girikowi a Martynowi, synom swym, diel statku sweho widal a ze ginssij, totizto Mathey, Michal, Lewrincz, synowe mogi, magi pri pokogj w statku ode mne gim pozustaleho (!) byt; bratancj magj na swem vreku pri pokogj žjwi bjti od sjnw a potomkow tohoto sweho strika (SLIAČE 1578 1578; 1615); byť, stáť, (z)ostať, zostávať pri p-i, s p-om (o veciach a nehnuteľnostiach) zostať, zostávať v celosti, neporušene: aby winy dom panow Swatoyanskich take pri pokogi zustal (LIPTOV 1554); hag stal s pokogem ale za osm letth (RAKOĽUBY 1575); ktere wecy, tieto try kusy oznamene, pred pany gest wyznal, že su prece gesste wssecky pry pokogy a wcele (S. ĽUPČA 1603); (synom) poručzym ten grunt, ktery gest (vo) Waryne, to aby tym dwema synom s pokogem zustawalo (ŽILINA 1610); kossjar y s kolibow až po dnes tak stogj s pokogom gako pred dwoma roky (PRIEKOPA 1780); dať p.
a. komu zmieriť, upokojiť niekoho: když dwa przigdu przed prawo a chtie se biti a ta zaloba bude prawem potwrzena, tehdi dadi gim obiema pokog. A bude-li ten pokog russeny skrze ktereho, magi ho polepssiti wedle prawa (ŽK 1473)
b. komu v čom nestarať sa do záležitostí niekoho: bratru Pietrowy i bratrnym mogim detom we wssech weczech pokoy dag a v niczem gich nehleday (JELŠAVA 1595); na p. priviesť
a. koho zmieriť, pomeriť niekoho: predepsanych Michaela Szomoru a Joannesa Martonffiho na myr a pokog priwedlj (KRUPINA 1691)
b. čo (o zvade, roztržke) upokojiť, ukončiť: rem adducere ad concordiam: na pokog priwésti wec; contentiones frangere: swadj na pokog priwésti (KS 1763); mať p. o čo, o čom, s čím nedbať, nestarať sa o niečo: ze on mel z panem Krysstoffem Kubinskym o swuog dluh se gednati, aby prawo o to pokog melo (P. ĽUPČA 1564); obeczne restantie sem poplatil a ostatok se winaložilo na budunek domu, o tom nech magj ditky pokog (ŽILINA 1648); nisst teba do toho, mag tj pokog! (KLÁŠTOR p. Z. 1783); malo dbass na prikaz tento, odpusstass a pokoj mass z hrichamy mluwice: male su to (MiK 18. st); nemať p-a
a. byť nespokojný, nevedieť sa uspokojiť s niečím: nemal any pokoga Parda Guro, dokud mna z meho otcowskeho stawany newihnal a Stefana Hrcsku tam neosadil (V. KRŠTEŇANY 1710); (brat) nemal pokoga, pocim y mna o kus chleba neprjprawil (PUKANEC 1787)
b. od koho, pred kým byť rušený, znepokojovaný niekým: gesli Wassa Milost nebude stati (za mňa na obranu), ya musim precz giti, neb nemam zadneho pokoge pred njm (nevďačným synom) (M. JÁN 1608); ya, Iurik Chmelina y z ostatnimi bratri mimi od nassich wlastnich sester pokoga nemame, a to straniwa gisteg castky (dedičstva) (HRABOVKA 1726); pre, na, za p., k p-u čoho pre istotu; na potvrdenie niečoho: Mathey Kotrsse prosil nas, abichom pro pokoy buduczy zapsali w miestske knihy diedicztwie (jeho) (ŽK 1494); (vdova) ten wynohrad wzdala pred panom peregom, zaslibila za pokoy od prietelow a za swe dieczi i za susedow (TRNAVA 1569); a pro lepssy gistotu teg kupe reczeneg daly sme sobe do nassiho chirograffu na pokog polozyt pred zuplnu raddu nassy; (kúpu) do nassjeho protocolon zapisugeme a na pokog kladjeme (SLIAČ 1589; 1612)
F. pozdravy: pax abi: dj, chod s pokogem (KS 1763) pri odchode; do kterehokoli domu wegdete, recte negprwe: pokog tomu domu (CS 18. st) pri príchode
4. stav bez vojny, mier: giz rozumieyte o starem pokogi, kteryzto czysarska moc potwrdila gest w Saxonij (ŽK 1473); o pokogj a o wogne (KoB 1666); fecialis: wogenský legát, který pokog neb wálku zwěstuge (CL 1777); starcuw ke mne wislali, kterj u mne o pokog konaty meli (PT 1796); nepritel skoro rano poslal legatuw o pokog (WS 18. st) vyjed návať
L. čas p-a čas mieru, obdobie mimo vojny, mier: cžtwrt zo dwora ywakowskeho Mateg Mrwa odbywal wyce 12 rokow, yak času pokoge, tak y nepokoge (SLIAČE 1636); o forsspontowánj w čas pokoge (Kur 1782); za času pokoge synowe pochowawaly otcuw swych, we wogne otcowe pochowagu synuw (MC 18. st); jednač, jednateľ, posol, zmerovač p-a kto vyjednáva o mier, vyjednávač: skrze posla pokoge pokog žadan bjwa (KoB 1666); caduceator: herolt, posel pokoge (WU 1750); pacificator: gednáč pokoga, smerowač pokoga (KS 1763); pacificator: gednatel pokoge (AP 1769); boriť, (po)lámať, (z)rušiť p. na kom, s kým (u)robiť nepokoj, napadnúť, napádať niekoho: ktoz pokoy borzi, teho magi prawem poprawiti; pakli bude ten, czoz pokog lamal, gaty w tom skutku, poprawi na niem po pokognem prawie; (prepadnutý) muoz powiedieti, ze gest na niem pokog russil na kralowske czestie; to vdielal na swobodney cestie a zborzyl pokog na niem a ranil geho; (útočník) przyssel osobnie na cestu kralowsku a ten bozy po koy gest zrussyl na niem a oblupil geho tielo y zbozy (ŽK 1473); kedz ja z dakim pokoj polámal abo bez pritsini ohányál meho nyeprátyelya (DŽ 1752); vypovedieť, vypovedať p. vyhlásiť, vyhlasovať vojnu: bellum infere: pokog wypowěděti, wognu počati, oznámiti (WU 1750); exerceo: wypowjdám wógnu, pokog (KS 1763); dokonať, udelať, robiť, učiniť, skonať p. uzavrieť, uzatvárať mier: gistotne slyšieti, žeby pokoj konečne dokonali (HRONSEK 1645 RT); coagmentare pacem: uďelati pokog (KS 1763); to všetko Leopold II. Turkom nawratil, ked pokog robil (B. ŠTIAVNICA 1776 E); Šwedy toto mesto bily obdržely, ale potom pokog bily učinily; pokog učinily potom vestphalicky (KCS 18. st); kuruci mnozi do Polskej utiekli, ale když se pokoj skonal v Sathmare, Uhria se z Polskej vrátili (ASL 18. st); w tento rok stal sa pokog z Turkem a Uherskou zemy na 25 let (P. ĽUPČA 1699 E) bol uzavretý mier; když nekdy pristupowat budess, abys dobywal mesto, podáss mu ponagprw pokog (KB 1757) ponúkneš mierové pokonanie
5. stav bez vzrušenia, spokojnosť, pohoda, náb večná blaženosť: zdrawy, sstesty, mnoho dobreho Wassym Oppaternostem winssugeme y take pokog telesny od Pana Boha na dluhe cžasy pregeme (ŽEMBEROVCE 1586); zachoweg nas, Pane, od strassliweg roty tureckeg a deg staly telesny y duchowny pokog; (Bože) včyn s namy zmluwu pokoge, zmluwu milosty (AgS 1708); daj nám zdrawé, ó, Bose mój, dusni i tzeleszni pokój (HPS 1752)
L. náb anjel p-a o archanjelovi Michalovi: (Bože) possli swatého Michala, cyrkwe twé a nebes pokoge angela (CC 1655); (Bože) zessli tweho swateho angela pokoge, kteri by ho (hriešnika) ostrjhal (AgS 1708); kráľ, knieža p-a o Kristovi: o, krály pokoge, gak nesstastny a zarmuceny gsme my, lide (AgS 1708); (Boh Otec) uminil poslati syna sweho, sobe w bostwi rowneho, na tento swet z tytulem aneb gmenem knižete pokoge (SQ 1781); cesta p-a na večnosť, do raja: (anjel) zaswitil tym, ktery w stinu smrti sedy ku priprawowany nohy ku ceste pokoge (TC 1631); (aby Boh) oswetlil tym, ktery w tmawosťách a v stjnu smrti seďá, aby se sporádat mohli nohi nasse na cestu pokoga (KB 1756)
6. stav nečinnosti, odpočinku: bár by bylo každý den Katreny, Ondreje, žeby tá moja kúdel víc měla pokoje (PV 1637-45); conquinesco: odpočjwám, gsem pri dobrém pokogi, pokog sobě dáwám (WU 1750); sedlaci když jeden den pracuju panstvu, na druhy den maju pokoj (L. ROVNE 1752 LP); Pansus: bůh pokoga a odpočinku; qvies: odpočynek, pokog, odpočjwani (KS 1763)
L. byť, ležať, spočívať na p-i odpočívať (na lôžku): kdi sem na pokogi ležel a spal, giž o pulnoci bilo (VLKANOVÁ 1634); on giž na pokogi swem ležal odpraweny (SKALICA 1661); (treba) do maštali a kuchyne pohlednuc, či všecka čelad na pokoji jest, abi sa nočnym časom netulali (KOŠECA 1718); noc juž bila prikrila černú zem barvú, juž na svém spočívaťi začalo všecko pokoji (BR 1785); wčelki celi den pracugj a w noci w pokogi gsu (PR 18. st) spia; ísť do p-a, ľahnúť na p. odobrať sa na odpočinok: (mešťan) pak lahol na swug pokog (KRUPINA 1643); wečer pak do pokoge gdúce ranegssy oswiceni sobe nezakladagme (VP 1764); gistý rechtor na pokog šél zwoňiti (BU 1795) o večernom zvonení
7. miestnosť na odpočinok al. uskladnenie, obytná miestnosť (v ktorej sa nevarí), izba: od brany wedle zdy meskeg ty pokoge nowe, tarhaz a swetnicze nad tarhazem; dolnje pokoje, totyssto izba z dolnjem sklepem wedla temnicze (TRENČÍN 1597); w vrednikowem pokogy stoly, stolycze, zelesny swietnyk; w basste nad panieg pokogom owsa, hrachu (BYTČA 1606 E); na wežy w horniem pokogy slanyn a brachuow, masa udleho na roznykoch (LIETAVA 1612); od bieleny trich pokogow d 55; na wažy w prosrednem pokogy, kde meske obyly bywa (ZVOLEN 1615; 1642); za krisstalowe skla do panskych pokogow d 75 (s. l. 1656); museum: pokog na učeni (KS 1763); -ík, -íček dem k 7: o pokogjku k učenj (KoB 1666); Stephanus Revai ma swug pokoik a častku na hornem zamku (ILAVA 1668); reholnik se gest modlil w swem pokogiku reholnim (Le 1730) v cele; conclave: wnitrnj pokog, pokogjček, komora, postélka; cellula: komúrka, piwnička, pokogjček aneb malá cella (KS 1763); zamlknul a ga som do mého pokogička išla plakať (DS 1795);
x. pren duše pobožná, wcházeg do hornjho pokogjčka misly tweg (UZ 1722) na čestné miesto; na konci (kukuričného klasu) wirasta velmi mnoho pokogičkow í v každom gest zrnko zbožá (DS 1795) komôrok; pokogiček dussi werneg na sstyri častki rozdeleny; gest zawjrka dussného pokogyčka a v ňom se rozswicuge pobóžna y sladka powaha rozumu a wtipu blosyánského (BlR 18. st) o častiach autorovej knihy