klaňať sa, -nia, -ňajú nedok.
1. úklonom zdraviť niekoho, robiť niekomu poklonu: „Dobrý deň, slečna!“ klania sa neznámy. (Kuk.) Klaňal sa na všetky strany. — Klaniam sa veľmi úctivý pozdrav;
2. (komu, čomu, pred kým, pred čím) vzdávať hlbokú úctu, veľmi si vážiť niekoho, niečo, koriť sa: k. sa bohu, modle, idolu; k. sa kráse, cnosti; Klaniame sa pamiatke hrdinov Slovenského národného povstania; k. sa pred mocou, múdrosťou niekoho; chce, aby sa mu každý klaňal; bibl. k. sa zlatému teľaťu, pren. uctievať peniaze, majetok;
opak. klaniavať sa, -a, -ajú;
dok. pokloniť sa
pokloniť sa, -í, -ia dok.
1. (bezpredm. i komu) urobiť úklon hlavou al. hornou časťou tela na znak úcty: Chlebnický sa poklonil o znak hlbšie. (Kuk.) Čo nezaďakujete, keď sa vám poklonia? (Tim.) Vstal a hlboko sa pokloniac vyšiel. (Jégé)
2. (komu, čomu) prejaviť úctu, uctiť si pamiatku niekoho, vzdať hold, pozdraviť niekoho: Kňaz sa poklonil pamiatke svojho predchodcu. (Kuk.) Ideš sa pokloniť na Marsovo pole revolučným bojovníkom. (Pláv.); p. sa pamiatke padlých bojovníkov ap.;
3. zried. pozdraviť sa: Poklonila sa slečne vážnym, skoro smutným hlasom. (Tim.)