pokloniť sa p. pozdraviť 1
pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo al. nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdravili • expr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať •
pokloniť sa • ukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy al. hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasom • pokývať • pokývnuť (pozdraviť kývnutím) • zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutoval • hovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!) • popozdravovať (koho) • popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi
2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom • privítať • uvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskom • zvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom
klaňať sa, -nia, -ňajú nedok.
1. úklonom zdraviť niekoho, robiť niekomu poklonu: „Dobrý deň, slečna!“ klania sa neznámy. (Kuk.) Klaňal sa na všetky strany. — Klaniam sa veľmi úctivý pozdrav;
2. (komu, čomu, pred kým, pred čím) vzdávať hlbokú úctu, veľmi si vážiť niekoho, niečo, koriť sa: k. sa bohu, modle, idolu; k. sa kráse, cnosti; Klaniame sa pamiatke hrdinov Slovenského národného povstania; k. sa pred mocou, múdrosťou niekoho; chce, aby sa mu každý klaňal; bibl. k. sa zlatému teľaťu, pren. uctievať peniaze, majetok;
opak. klaniavať sa, -a, -ajú;
dok. pokloniť sa
pokloniť sa, -í, -ia dok.
1. (bezpredm. i komu) urobiť úklon hlavou al. hornou časťou tela na znak úcty: Chlebnický sa poklonil o znak hlbšie. (Kuk.) Čo nezaďakujete, keď sa vám poklonia? (Tim.) Vstal a hlboko sa pokloniac vyšiel. (Jégé)
2. (komu, čomu) prejaviť úctu, uctiť si pamiatku niekoho, vzdať hold, pozdraviť niekoho: Kňaz sa poklonil pamiatke svojho predchodcu. (Kuk.) Ideš sa pokloniť na Marsovo pole revolučným bojovníkom. (Pláv.); p. sa pamiatke padlých bojovníkov ap.;
3. zried. pozdraviť sa: Poklonila sa slečne vážnym, skoro smutným hlasom. (Tim.)