pokladať nedok. hodnotiť, posudzovať, oceňovať nejako, považovať, mať za, rátať za, držať: p. niekoho za priateľa; p-l to za nemožné; p. si za povinnosť urobiť niečo; p. sa za nevinného
pokladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
pokladať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.
hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval
2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási
3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne
4. p. domáhať sa
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal
pokladať sa p. hlásiť sa 2
pokladať, -á, -ajú nedok. (koho, čo za koho, za čo) hodnotiť, oceňovať, posudzovať ako niekoho, ako niečo, ako nejakého, považovať: pokladajú ho za čudáka, pokladal ho za kamaráta, za priateľa, pokladajú ho za vzorného pracovníka; Pokladal Mateja za pekného vtáčka. (Kuk.); p. (niečo) za isté, za samozrejmé, za správne, za potrebné ap.; pokladá vec za vybavenú; p. niečo za urážku, za neslušnosť, za krivdu ap.; Pokladal za vec cti vytrvať tu. (Zúb.); p. si za povinnosť (za česť) niečo urobiť; p. si niečo za šťastie;
opak. pokladávať, -a, -ajú
|| pokladať sa (za koho, za čo) sám sa hodnotiť, oceňovať, posudzovať vzhľadom na niečo; považovať sa: pokladať sa za šťastného; Ja som sa nikdy nepokladala za Nemku. (Bedn.) Nuž pokladali sme sa za rodinu. (Kuk.)
pokladať nedok. 1. hodnotiť, posudzovať, oceňovať, považovať, mať za, rátať za: Van jú nepokladá za seberónú (Štítnik ROŽ); Pokladau̯ som ho za poránneho človeka, ale bóu̯ oplan (Bánovce n. Bebr.) 2. or, gem zastar., zried. predpovedať, predpokladať, predvídať (napr. počasie): Nože prečítaj, čuo to pokladá f tom kaľendári, akí čas (Dol. Lehota DK); Kalendár pokladá, eš celí júl nebude pada_džišč (Sása REV)
pokladať ndk 1. koho, čo kam dávať, klásť: (aktor) ssatj do wrecza pokladal a yssel precž z dediny (H. JASENO 1679); x. pren zemreljch hrdinskjch lidj do počtu swatjch pokladaly (KoB 1666) rátali; (povinnosťou dobrého pastiera je) dussy swu pro owce pokladaty obetavo sa o ne starať; abj krestan spaseny sweho grunt pokladal nie na piesku naleskuw lidskijch, ale na skale pevnej Krista Gežjsse zakladal, staval; ptacy pronasledowany utjkagi se pod ratolestj horčične a hnizdo swe tamže pokladagj (CS 18. st) robia 2. čo komu (o peniazoch) platiť, splácať: wzdy na Wanocze ma gey pokladati po gednom zlattem (P. ĽUPČA 1541); Mikulass Zabiyak bude powinnowatt po ssesti zlattych pokladati syrotam Mattiege Besneho (ŽILINA 1556); czož se dotycze winohradu prodanych, za ty se take pokladagi penize podle smluwy (VEĽKÁ 1559); gest geden obligator na ssest zlatych, y tie aby na priwitsky kostel pokladal (NEDOŽERY 1666); za podanjch proseckjch kolko pokladal sumi pan Kubinj Janoš panu Ban Janošowj (LIPTOV 1668); ja Plathy Zuzanna panu bratowi pultretia sta zlatich na dobrei monetie pokladam (NOVÁKY 1697); p. Tomka Mattyass nyakowych penezj za takowj placz nepokladal (FOLKUŠOVÁ 1707); od zemi mestskich zaloznich sto zlatich kazdoroczne pokladame (B. POTOK 1766) L. predgmenovany budu powinny sestram dwaczat zlatich vherskich dolu pokladati a wiplatiti (S. ĽUPČA 1717) 3. koho, čo za koho, za čo, kým hodnotiť, oceňovať, posudzovať niekoho alebo niečo, považovať niekoho za niekoho: zbozy na poly panu Krisstofowy Kubinskemu poruczem a za neywetssyho tutora a sprawcze geho pokladam (s. l. 1564 E); ne všecko, co malované, pokládaj za svaté (PCh 1577); za hodnu a slussnu wecz sme vznalj a pokladalj, abychme na gegych poniženu prosbu poradek aneb artikule (vydali) (CA 1585 E); diabel zbudil swe holomky, kteri netolyko falessnu nawku swateho Pawla pokladali biti, ale y osobu geho potupowaly (TC 1631); my sme wjce swe protiwenstwj pokladali gako wsselike zbožj (SP 1696) cenili; nekterj lutheránj mssy swatú za modlarstwj pokladagu (IA 1708); censeo: domnjwám se, pokládám, wážjm, ssacugi neb zdánj swé oznámugi (WU 1750); každy blazen nedowernym takeho poklada, ktery tagne wecy swoge na taňir wiklada (GV 1755) F. p. za nič čo nevážiť si, neceniť si niečo: comtemno: zapowrhugi, za nic pokládám, newážjm, pohrdám (WU 1750); negake spisi sa muzu nagst, ktere za nist pokladam, nebo ode mne takeho nist nedostal (s. l. 18. st); Andreas Pežowicz pritelske napraweny nic sobe newazy a za njc poklada (PUKANEC 18. st); p. čo za aké al. za čo považovať za niečo, vykladať si niečo ako nejaké, mať za nie čo, niekomu niečo: pan za velyku skodu sebe by pokladal (že nazimence dal postrielať) (SKLABIŇA 1601-04); (koprivové) wrssky u wode warene a pite pokladagi se za giste skusseni proti klani bočnimu (RN 17.-18. st); nepokladeg gim to za hrich (Le 1730); prosim ponižene, abi mne tu gistu wec za zle nepokladali (BATIZOVCE 1755); za gisté pokládal gsem, že učený nekdo dílu Wašeg Mnohowelebnosti dostatečne odpoví (BA 1789) bol som si istý 4. čo na čom, v čom zakladať niečo na niečom: nekdo múdrosť swu poklada w sameg ňeprawosti, giny w žartoch, giny v rečach, giny w blazniwosti; kdo wznessenost sweg osoby na ťele pokladá, w swem umislu nasleduge nemudre howada (GV 1755); lide wssecke swoge potesseňia, roskosse na zemskych wecach pokladagu (CDu 18. st); w tobet, Pane, nadegj pokladam, že ty mne neopustjss (Pie 18. st) skladám 5. o čom, v čom dokladať, písať o niečom: o swornosti bratske Martin Bucerus v predmluwe na ewangelia poklada a wssecko pekne wypisuge (SC 17. st); nechťem w nich (kňazoch) prohlidati hrichu, neb Syna božiho prehledam a pokladam w nich (RB 1713) 6. koho o čo (o peniazoch) pripravovať niekoho o niečo, pozbavovať niekoho niečoho: aeruscator: pokladač, ktorý lidj podwodně o penjze strogj a pokladá (CL 1777); -ávať frekv k 3: i mestské práwo učinek zly za nigaký pokladáwa (BN 1790); pokladať si ndk 1. čo za čo vážiť si niečo ako niečo: což ga za welike sstestj a poctiwost sobe budem pokladati (SiP 1683); weci swetské, které na okamženi trwagu, za mnoho si nepokladagte (MS 1758); p. swokor to žiwenja a opatrowanja za malo sobe poklada (PUKANEC 1767) neváži si to; za welike sstesti si pokladam, že priležitost mam nečo o hrobach rozmluvat (SPr 1783); hrych wšedny sy sobe pokladal za ťenku ňitku (CDu 18. st); krale polskeho manželka Polakuw za swine sobe pokladala (MC 18. st) F. p. si za nič čo nevšímať si niečo, zľahčovať si niečo: nemam sobě na nic pokladati swých bolesti a vzkosti (ZP 1716); čo ma bit chvalitebne, za nič sy poklada (ľahkomyseľník) (GV 1755) 2. čo na čom zakladať si na niečom, vidieť niečo v niečom: (márnivý) človek wssecku dobrotu sobe poklada na tem, když muže z wecmi časnymi wladnuťi a opliwaťi (CDu 18. st); p. sa za čo považovať sa za niečo: gak se za mnoho pokladass, zle gest twe domneni (GŠ 1758); x. pren (slnko) o poledny prawo stogy a s poledne opet zase počne sa pokladaty wždy nyže (HL 17. st) skláňať sa