poklad, -u m.
1. predmety z drahého kovu a z drahých kameňov, drahocenné predmety, klenoty: kráľovský p.; korunovačný p. korunovačné klenoty; pri tróne ligotavá truhla s pokladmi (Král.); A že sú v nej (v jaskyni) ešte i dnes zakopané veľké poklady. (Hruš.); v povestiach, v rozprávkach: zakliaty p. (zakliate p-y); Jánošíkov p. (Jánošíkove p-y); pren.: Hovorili, že tu ležia zakopané poklady; železo, uhlie, soľ, zlato, meď (Jes.) cenné suroviny al. produkty; Odložila si svoj poklad (pár groší) na horšie časy. (Fr. Kráľ); ekon. štátny p., zlatý p. zásoba drahého kovu v štátnej banke;
2. expr. niečo niekomu veľmi cenné, drahé, vzácne, vzácnosť, cennosť: umelecké, kultúrne p-y; hlboké p-y duševné (Vlč.); A táto spokojnosť sama v sebe je nesmiernym pokladom. (Kuk.); hodnoty vedy, poklady ľudského génia (Vám.); Materinská moja reč, poklad môj jediny! (Horal) Bude to poklad (zbierka), akého veľnárody nemajú. (Taj.) Zdravie — najväčší (najdrahší) poklad. (prísl.);
pren. expr. o milých, drahých, vzácnych osobách: Jemu chcela dať svoj poklad, dcéru. (Tim.)
3. kniž. slovný p. slovná zásoba, slovné bohatstvo: slovný p. slovenčiny (Tat.)