pokaľ p. pokiaľ
pokä, pokäľ, pokeľ, pokél, pokelia p. pokiaľ
pokiaľ, pokľa i pokúľ (pokäľ, poka̋ľ, pokaľ, poka̋, pokeľ, pokél, pokelia, pokľa, pokľi, pokúľ)
I. zám. príslov.
1. csl vyjadruje otázku týkajúcu sa priestorovej hranice al. vzdialenosti, po ktoré miesto, ako ďaleko, pokade: Ač po Vrútki, či pokaľ? (Benice MAR); Poka̋ je naša̋ lúka? (Sirk REV); Pokelia mám otkrojič tím cigánom s chľeba? (Kameňany REV); Pokál je toto humno vaše? (Bošáca TRČ); Vieš pokúľ póm? Aš po pílu! (Čičmany ŽIL); To pokeľ naša rumpľa? (Torysa SAB); Pokľi to treba isc? (Sveržov BAR)
2. uvádza príslovkovú vetu miestnu; vyjadruje koncovú hranicu v priestore: Išieu̯ mi ukázať, pokeľ jeho oťec užívau̯ lúku (Dol. Lehota DK)
3. csl uvádza príslovkové vety časové, vyjadruje koncovú hranicu v čase; pokým, dokiaľ, dokedy: Uži si, pokial si mladá (Likavka RUŽ); A pokiau̯ srvátka nesťiekla, držali zme hu obesenú (Čelovce MK); Pokál boli lúki, potál boli tri mosti (V. Maňa VRB); Vieš čo, pokál ca tu opslúžia a zabália ci tovar, ja za ten čas odbehnem (Trstie ILA); Pokiaľ má jádro, tag má dobré zubi a jag je uš starí, tag ňemá jádro (Podmanín PB); Pokeľ slunko švecelo, ňezašlo, ňedali žolti koreň uživac (Rozhanovce KOŠ); Do muki rozmišame soľ i cuker, počekame, pokeľ droždža kuz vikisňe a uľejeme do muki (Brezina TRB); Robeľi aš pokeľ slunko ňezašlo (Sedlice PRE); Pokeľ buľi vecej kozi vo valaľe, ta trimaľi i capa (Kokšov-Bakša KOŠ)
II. spoj. podraď.
1. csl uvádza vetu časovú s významom okolnosti, počas ktorej dej trvá; kým, dokiaľ: A takto to išlo postupňe mojom živoťe, aš pokial som ňevirástou̯ (Kľak NB); To boli aj štiri hodini, pokál sa prebehla (Val. Belá PDZ); A buďen_čakať, pokúľ ňepríďeš (Čičmany ŽIL); Prez dzeň kośil do večera, pokľa slunko kuz ňeochladzilo (Čičava VRN); Dobre bulo, pokľa me buľi mladi (Sobrance); Tu v Bugľofci pokeľ do pofronti zme ňigda aňi kilo hovedzini ňekupiľi (Buglovce LVO)
2. csl uvádza vetu prísl. miery: Okolo priesade žďi opichávaľi, pokiau̯ sa trochu hor nevezňe, hňeď zahúkňe zelinov (Čelovce MK); No, tu treľi, pokiaľ sa dala a kej ňie, tak prepichľi (Podmanín PB); A jak_śe zmuci, zľejeme maslo do miski, popremivame ho v žimnej vodze, pokeľ na ňim bela voda a tag ho položime na taňer (Kokšov-Bakša KOŠ); No tak še čisci cali večar, pokeľ šicko ňeočiscene (Brezina TRB); A potom už ľežel, ľežel, pokeľ ňeusnul (Buglovce LVO); Ňitki śe priviažu na kolok a śe snuje hore, dolu, pokeľ se teľo ňenasnuje, do jakoho barda chce tkac (Rankovce KOŠ); Zavešilo še porvislo naňho (na klin) a krucilo še ďaľej, pokeľ ňebulo hotove (Brezina TRB)
3. csl uvádza vetu podmienkovú, ak: A svadobňíkou s tejma duchnámi ňepusťiľi pokiau̯ mladej zaď ňezaplaťiu̯ mládencom víkupné (Lešť MK); Na prasački ešťe žďi boľas stála, poťiau̯, pokiau̯ ešťe lože ňevrhla voka (Čelovce MK); Pokiaľ ti kaluže išľi po_vrchu, tag aj voda bola ľepšia (Podmanín PB); A neposlúchne ani za jeho macer, pokál mu poriadne nevilepíš (Trstie ILA); Pokél mi nezaplacíš, nehnem sa ti s chalupi (Brezová p. Brad. MYJ); Teľo tam stal, pokeľ mu ňedaľi vipic (Kanaš PRE); Ja pokľa ňenakarmila, dala mi śviňom, ňerobila ňidž_inše (Sobrance);
4. uvádza vetu zreteľovú: Ta tot pokeľ s tima brugami ucik, ta toho fše už ulapiľi a privedľi jih nazat (Brezina TRB); Pokľa ja znam, ta un neženati (Bzenov PRE)
pokľa p. pokiaľ
pokli p. pokiaľ
pokúľ p. pokiaľ