pokánie -ia s. odvrátenie sa od vlastných zlých skutkov a predsavzatie byť lepším; odčiňujúci skutok: dať sa na p.; uložiť niekomu p. za previnenie; náb. sviatosť p-ia ktorou sa v kat. cirkvi odpúšťajú hriechy
□ robiť p. kajať sa
kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieť • ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin • náb. robiť/činiť pokánie • fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví
pokánie, -ia, 6. p. -í str.
1. prejavenie ľútosti nad previnením, nad zlým skutkom, kajanie sa; v náboženskom chápaní ľútosť nad hriechmi: činiť, robiť p.; dať sa na p.; verejné p.;
2. odčiňujúci skutok, trest za previnenie, za zlý skutok;
náb. pokuta, trest za hriechy: Zaslúžili by (ženini rodičia) toto pokánie. (Urb.) (Abbé) uložil jej zvyčajnú mieru pokánia. (Karv.)
(jedno) pokánie; (bez) pokánia; (k) pokániu; (vidím) pokánie; (hej) pokánie!; (o) pokání; (s) pokáním;
(tri) pokánia; (bez) pokání; (k) pokániam; (vidím) pokánia; (hej) pokánia!; (o) pokániach; (s) pokániami;