pokým spoj. podraď. kým: počkaj, p. to dokončím; p. je vidno, nechce ísť spať
dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľ • pokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami? • expr.: dokedyže • dokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?
2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľ • pokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynul • kým • dokým • pokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba
kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)
2. p. ale 1
pokým p. kým 1, dokedy 2
pokým spoj. podraď. uvádza vety
1. časové; a) ktorých dej je súčasný s dejom nadradenej vety (= zatiaľ čo, za ten čas, čo; zakiaľ, kým): Pokým mu líca oschli, i kolená prestali špieť. (Ráz.-Mart.) Akým bol, pokým žil, Janíček junákom! (J. Kráľ) Pokým Čuprík ešte raz išiel, slečny odišli. (Jes.); b) kto rých dej nastáva v priebehu deja nadradenej vety a prerušuje ho (sloveso býva často v zápornej forme) (= dokiaľ, až kým, kým): Dieťa sa bránilo vreskom, mykalo sa, pokým mu nazlostená Agneša nevylepila po ústach. (Laz.) S dôverou v srdci kráčaj, neustávaj, pokým ti osud sám nerečie: stoj! (Horal) Ohromné široké jamy pozakladali brvnami a tŕním, pokým obec zmôže sa na správanie zrubov. (Tim.); c) ktorých dej treba uskutočniť prv, ako nastane dej nadradenej vety (slovesá v oboch vetách majú obyč. zápornú formu; sloveso nadradenej vety vyjadruje zákaz al. želanie): Nemal Rastislav pozývať Cyrila a Metóda, pokým nemal ríšu pevnú. (Stod.) Pozabudol zakázať zvonárovi vyzváňať, pokým nebude slávnostné privítanie odbavené. (Zgur.)
2. odporovacie (= ale, avšak, kým): Brada mu bola celkom biela, pokým fúzy sa mu černeli. (Fel.)