pokúšať -a nedok.
1. znepokojovať, dráždiť, hnevať: nep-j psa!
2. uvádzať do pokušenia, zvádzať: p. dievča; p-la ho myšlienka na útek
3. nutkať, nabádať: žiaľ ho p-l do plaču; neos. p-lo ho vrátiť sa; expr. diabol, čert ho p-a má nutkanie urobiť niečo zlé
● expr. p. osud (šťastie, Boha, čerta, diabla) a) riskovať b) rúhať sa
pokúšať sa -ša sa -šajú sa -šaj sa! -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa nedok.
pokúšať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie
pokúšať sa p. usilovať sa 1
pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami
2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil
usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému • vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý • pričiňovať sa • pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie • horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok • namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili • hľadieť • dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal • chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol • expr.: pechoriť sa • pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou • chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza • pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém • nár. drcoliť sa
2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí • oháňať sa • obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu • expr.: zvŕtať sa • obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať • chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal • kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia • nár. uvíjať sa (Dobšinský)
zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať • zadierať • zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš? • expr.: podpichovať • podpichávať • hovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa • rýpať • vŕtať • pichať • štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkého • expr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtierať • provokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať • dotierať • pokúšať
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
pokúsiť sa, -i, -ia dok. (s neurč. i o čo) urobiť pokus o niečo, vynaložiť úsilie na uskutočnenie niečoho, vynasnažiť sa: Ale jednako sa musím pokúsiť získať si tvoju náklonnosť. (Jégé) Potom sa (dievčatko) pokúsilo otvoriť oči. (Janč.) Slečnu by bol dostal (Ondro) za ženu, ak by sa o to bol pokúsil. (Tim.);
nedok. pokúšať sa, -a, -ajú
pokúšať, -a, -ajú, zastar. i pokušovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo i bezpredm.) znepokojovať, rušiť, hnevať, zlostiť: Uskutočnil myšlienku, ktorá ho pokúšala už vtedy. (Jes.) Čo ju prišli pokúšať, teraz je kopačka, nemám kedy! (Kuk.) Slečnu Terezu už tu i tu pokúšala túžba za láskou. (Jégé) Nepokúšajte poriadnych ľudí! (Vám.) Čo pokúšate už od božieho rána? (Zúb.) Nepôjdem; nepokúšaj! (Tim.) Keď prišiel k nemu zdravý pán pokušovať ho, predpísal mu misu halušiek. (Záb.); pren. Baladické motívy pokúšali zas (jeho) pero (Krčm.) pokúšal sa ich písať. A predsa tvoje priateľstvo jaks` tajne pokúša moje podozrenie. (Sládk.)
● hovor. p. osud, šťastie, boha, diabla, čerta spoliehať sa opovážlivo na priazeň osudu, na šťastie, na náhodu; p. smrť (Tat.) opovážlivo riskovať život;
2. (koho) privádzať, uvádzať do pokušenia, zvádzať (obyč. na zlé); Neraz ma pokúšala zlá myšlienka. (Heč.) Čudujem sa vám, že ju pokúšate, keď je vydatá. (Fig.) Takto ma pokúšal zlý na každom kroku a ukazoval mi ako jedinú záchranu povraz. (Zúb.)
3. (koho, s neurč. i do čoho) nabádať, podnecovať, nútiť, nutkať: Oddávna ma pokúšalo zajazdiť si raz do chuti. (Kuk.) Pokúšalo ju to niekomu sa zdôveriť. (Fig.) Marinku pokúšalo niečo do smiechu. (Tat.)
pokúšať sa p. pokúsiť sa
pokúšať nedok. 1. strsl, zsl, čiast. vsl znepokojovať, hnevať, otravovať, dráždiť: Naskelo mä pokúšäu̯, eš som mu potom vara povedala svoje (Brusník REV); Ten ďeraví zub ma fur pokúša (Návojovce TOP); Ko_dzme sa takto poschoďiľi pri kravách, chlapci vihutovaľi šakovie fígľe, pokúšaľi ďioučence (V. Lom MK); Berte sa tavo, tu mä ňebuďeťe pokúša̋ťi! (Kokava n. Rim. RS); Daj tomu psovi pokoj, čo ho pokúšáš, ešče ta pokúše! (Šípkové PIE); Mijavec sa rád bije, zvlášte zo slabším, rád pokúšá (Myjava); Ke_dzme chodzili dzífčence pokúšad, nastavili zme do šáfu vodu (Bernolákovo BRA); Pokušal cali večir (Hradisko LVO) F. pokúšať Pána Boha (Martin, Rim. Píla RS) - robiť nebezpečné veci, (zbytočne) riskovať; rúhať sa 2. privádzať do pokušenia, zvádzať: Dovraveľi sa, že prídu pod oblok poťichu a že náz budú pokúšaťi (Lešť MK); Choj si muža pokúšať (Detva ZVO) 3. nabádať, nutkať, podnecovať: Furd me pokúša̋, abi som_u daš kúpila (Revúca); Temu niž_dobré aňi z_očú ňehľadzí, stáľe kehosi pokúša a nahovára, abi išľi s_ňím (Rajec ŽIL) 4. zried. strašiť, mátať: Staré babi aj ve vlasném dvóre pokúšalo (Skalka n. Váh. TRČ); pokúšavať opak. k 2: Dze boli dzífčence, vedeli zme jich pokúšavat (Bernolákovo BRA)
pokúsiť dk čo skúsiť niečo: (keď poranený ukáže pred súdom svoje rany), tedy opyta sy na prawie pokusiti, mohl-li by gistinnika toho russytele pokoge kde miti (ŽK 1473); kdo ráz z hanbu čigeg sile ustupiťi musi, ne tak skoro proťi sebe ho dráždiť pokusy (GV 1755); w pominuljch letách nedostatků we wssem dosti jsme pokůsyli (ZS 1795); pokúšať, pokušovať ndk 1. koho, čo skúšať niekoho, niečo: degusto: kosstugi, pokusugi, wyzwjdám se, prubu ďelám (WU 1750); retento: zase skusugem, probugem, pokusugem (KS 1763); gedenkrát ta abbatise pokussowala tu mladu dcérussku (VP 1764); nebo pokúšá wás Pán Búh wáš (BN 1796); pakli toho kunsstu pokusseti chceš, wezmi ten prach (RG 18. st) 2. koho znepokojovať, hnevať niekoho, skúšať trpezlivosť niekoho: kdo sa ruha neb pokússy Boha, gednostagne hressy (CC 1655); accessio febris: zymnice počiná, pokussý mne (WU 1750); toho, kdo ma dost peňezy, psota ňepokussa (GP 1782) 3. koho do čoho, k čomu, v čom uvádzať do pokušenia, zvádzať na zlé: Bůh nedopustj na was, aby gste byli pokusseny nad to, co mužte (SK 1697); (Židia Krista) pokussowaly, žeby s kameňuw chlébu včinjl (MP 1718); (psota) pokussuge čloweka do zleho (GŠ 1758); počala mne pokussovati, abych s ňu smilnil (WP 1768); Bůh nikdy nepokussá we zlém neb k zlému (MPS 1777); zli nepritel gest mamon, kteri pokussa k lakomstwu (WS 18. st); pokušiavať [-iav-, -áv-] frekv k 3: dusse nasse pekelni diabel neprestawa pokussiawaty a prenasledowaty (TC 1631); Buch časem dopustia diablu, abj czloweka pokusawal (Káz 18. st); gestly tobe diabel pokussiawa k obžerstwj a opilstwj, odepri gemu (CS 18. st); pokúsiť sa dk 1. o čo vyvinúť úsilie dosiahnuť, získať niečo: což můzess, o to se pokuss (CC 1655); (z odkúpeného domu) aby geho ani dety geho žaden wihanaty aneb prenasledowaty se nepokussil ani nesmel (OČOVÁ 1708) 2. osmeliť sa, opovážiť sa: ze se smel pak to pokusiti a opowaziti z wezeni zamkowskeho winducze, to se zanechawa na wuoly Geho Welkomosnost pana (ILAVA 1647); co se pak doticže spraweneg roboty aneb dila yakehokolwek, nema se žaden mistr pokusity aneb osmelity a takowe kupity bez wedomosty cechmistra (CA 1674); aby zaden nepokusyl sa gemu na oczy držety, zeby nekteru neporadnu wecy do tohoto obchodu se newtrusyl (TURANY 1678); pokúšať sa, pokušovať sa ndk 1. k 1: ani pan Petr Sspotygar, ani manzielka geho, ani bratr geho nema na ten duom se nabigeti neb wo to se pokussety (RUŽOMBEROK 1550); abj Fabian a bratrzy geho nykda nechtiely se o takowe weczy pokussowatt (ŽK 1561); gestližebi pak kdo pokussel se aneb mrtwe telo bez pritomnosti p. farare pochowat aneb ginde wiest, ma ssoltis s takoweho wzit 12 fl (s. l. 1653); žadne bane zaugaty swu wlastnu wuoly se nepokussely a neprobowaly (MB 1701); kljn s kljnem wirazit se pokusugess (DuH 1723); Slowáczy w Uhřjch se pokussowali ten nedostatek (lekárskych kníh) doplnowati (TiS 1788) 2. k 2: ranen byl malomocenstwjm y Vžiass kral, že kaditi pred Hospodinem w chrame se pokussel (LKa 1736) 3. mať pokušenie: tentor: pokussugem se, pokusseni mám (KS 1763); (Boh) nezanechá teba pokussowati sa wysse syli (BlR 18. st); pokušiavať sa frekv osmeľúvať sa, opovažúvať sa: wlastni bratri kterak niekteri vsstipacži a vtrhači pokussiawali se gegich posmiwati, vtrhati strani neyakeho snopow metani z humna Balaža Puchali (P. ĽUPČA 1597)
pokúšať p. pokúsiť