Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ssj ma

pojať -jme -jmú dok.

1. mať kapacitu na umiestnenie istého počtu, množstva: hala p-e veľa divákov

2. urobiť súčasťou, zahrnúť: p. projekt do plánu; p. uznesenie do zápisnice

3. kniž. opanovať, zmocniť sa, pochytiť: p-l ho strach

4. kniž. chytiť (význ. 1): p. dieťa za ruku

5. kniž. vziať, zobrať so sebou: p-l na jarmok i syna

6. arch. p. niekoho za ženu (za manželku) oženiť sa s ňou;

nedok. pojímať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pojímať ‑a ‑ajú nedok.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pojať, pojme, pojmú, pojatý, rozk. pojmi dok.

1. (koho, koho za čo) chytiť, uchopiť, lapiť, vziať: Jerguš pojal Rudka za ruku. (Ondr.) Paľo pojal ho pod pazuchu a usadil oproti sebe. (Tat.); pren. Keď človek pojme niekoho do srdca, chce ho najprv poznať (Zúb.) obľúbi si, zamiluje si.

2. (koho, čo) vziať, zobrať niekam so sebou: Oh, čo som nepojal na jarmok i ju (Evu)? (Kuk.) Priateľ Duga nás pojal so sebou. (Zgur.) Pojal dieťa do ordinačky a prehliadal ho. (Fr. Kráľ) Požičaj mi stovku, lebo ináč musím pojať teľa do mesta. (Jil.) Pred rokom četníci chceli pojať Plávku (Krno) vziať do žalára. Vás si pojme už iba smrť. (Kuk.); p. niekoho do tanca, do kola, do kruhu vziať do tanca: Vyskočil a pojal do tanca pani farárku. (Krno) Len-len že nás malí tanečníci a tanečnice nepojali do kruhu. (Pláv.) Zvedavo čakali, ktorú si pojme do kola. (Kuk.)

3. hovor. expr. (čo) neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: Akémusi plátenníkovi z voza pojal tri rífy plátna. (Taj.) Bolo sa mu akosi poťapilo, že pojal ktorýsi ten kus dreva z panského hája. (Jégé)

4. arch. (koho) len v spojení p. za manželku vstúpiť do manželstva s nejakou ženou, oženiť sa: Ten najstarší z mosta doprosta vyjavil, že by princeznú za ženu pojať chcel. (Karv.) Za manželku si pojal dcéru superintendenta. (Hurb.)

5. prijať do seba svojou rozlohou, kapacitou: hala pojme 5 000 divákov; Postačil aj ten jeden vagónik a pojal všetkých. (Hor.) (Červené námestie) pojalo toľké tisíce ľudí. (Pláv.)

6. (koho, čo do čoho) urobiť súčasťou nejakého celku, zahrnúť, pribrať do niečoho: pojať niečo do plánu; (Básne) pojaté do Zobraných spisov P. O. Hviezdoslava. (Brez.) Treba prejsť na tretí typ, pojať doň malých a stredných roľníkov. (Laz.); práv. p. niečo do zmluvy, do zápisnice;

7. (koho, zastar. i čo) (o citoch a pocitoch) zmocniť sa, zachvátiť, opanovať, pochytiť niekoho: pojal ho strach, pojal ho úžas, pojala ho túžba, clivota, obava, zlosť ap.; Závrat ma pojal od hnevu. (Urbk.) Ošklivosť pojal proti pijanici. (Záb.)

8. kniž. (čo) pochopiť, poňať: Svoje geniálne pojaté úlohy vykonať sa usilovali. (Hurb.)

9. zried. (koho, čo) zrakom al. sluchom zachytiť: Vid ho (orla) zrakom nemôže pojať. (Hor.);

nedok. k 2, 6, 7, 8, 9 pojímať


pojímať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) brať; brať so sebou: (Kravy) sa zahľadeli, či ich nejde pojímať do jarma (Gab.) zapriahať. Valibuk pojíma ich v službu. (Dobš.) Ale prvý lúč pojíma si ma do chotára. (Gab.)

2. zried. (koho, čo do čoho) zahrnovať, priberať: Ubezpečuje vladára, že ho denne pojíma do svojich modlitieb. (Zúb.)

3. (koho) zmocňovať sa, prenikať, premáhať (o citoch a pocitoch): pojíma ho strach, úžas, závrat, hrôza ap.;

4. kniž. (čo) chápať, ponímať: Vyhrnúť sa do búr žitia a všetko srdcom pojímať. (Sládk.);

dok. pojať

Morfologický analyzátor

pojímať nedokonavé sloveso
(ja) pojímam VKesa+; (ty) pojímaš VKesb+; (on, ona, ono) pojíma VKesc+; (my) pojímame VKepa+; (vy) pojímate VKepb+; (oni, ony) pojímajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pojímal VLesam+; (ona) pojímala VLesaf+; (ono) pojímalo VLesan+; (oni, ony) pojímali VLepah+;
(ty) pojímaj! VMesb+; (my) pojímajme! VMepa+; (vy) pojímajte! VMepb+;
(nejako) pojímajúc VHe+;
pogímať pogímať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor