pohybovať, -uje, -ujú nedok. (čím) robiť pohyby, hýbať: p. rukou, nohou, hlavou; p. ústami, perami; oblôčik vetríkom pohybovaný (Jégé); pren. Ty pohybuješ vôľou národa (Hviezd.) vládneš. (Richtár) pohyboval peniazmi, videl, kde môže zvýšiť úrok (Min.) robil finančné manipulácie.
|| pohybovať sa
1. hýbať sa na mieste: pohybujúce sa nozdry (Jégé); Jej pery sa pohybovali. (Jes.)
2. meniť miesto; ísť, chodiť: Zem sa pohybuje okolo Slnka; Na ceste vidno sa pohybovať dlhý voz. (Kal.); voľne, s istotou, pružne sa p.; p. sa ťarbavo, nemotorne, neobratne; pren. Reč sa pohybovala v oblasti zdvorilostných fráz (Letz) hovorilo sa vo frázach.
● p. sa v zakliatom kruhu byť v položení, z ktorého sa nemožno dostať;
3. (kde) zdržiavať sa niekde; často niekam, medzi niekoho chodiť, s niekým sa často stýkať: p. sa na čerstvom vzduchu; p. sa medzi masami; Diana sa pohybovala v duševne vytríbených spoločnostiach. (Jégé) Som z Vranova a pohybujem sa medzi okolitým ľudom. (Urb.)
4. kolísať v určitom rozpätí (napr. miery, času ap.): denný prírastok ošípaných sa pohybuje od 15 do 20 Dg; Sú to ľudia, ktorých vek sa pohybuje medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. (Heč.)
viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať
|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej