Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pohybovať nedok.

1. robiť pohyby, hýbať: p. nohami, perami

2. meniť polohu niečoho: vietor p-je lístím

3. uvádzať do pohybu, do činnosti: mlyn p-lo vodné koleso

// pohybovať sa

1. meniť svoju polohu, miesto: rýchlo sa p.; po ceste sa p-jú autá

2. žiť, účinkovať v istom prostredí: p. sa medzi ľuďmi; s istotou sa p. v spoločnosti

3. kolísať v istom rozpätí: teplota sa p-la okolo nuly

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pohybovať ‑uje ‑ujú nedok.; pohybovať sa

hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukoupohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonoumihať (rýchlo): mihá bičomexpr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím


hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybujekývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáremihať samihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihocepohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýnarušať (sa): Je už čas rušať!

2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2


kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


pohybovať p. hýbať


pohybovať sa 1. p. hýbať sa 1 2. p. kolísať 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pohybovať, -uje, -ujú nedok. (čím) robiť pohyby, hýbať: p. rukou, nohou, hlavou; p. ústami, perami; oblôčik vetríkom pohybovaný (Jégé); pren. Ty pohybuješ vôľou národa (Hviezd.) vládneš. (Richtár) pohyboval peniazmi, videl, kde môže zvýšiť úrok (Min.) robil finančné manipulácie.

|| pohybovať sa

1. hýbať sa na mieste: pohybujúce sa nozdry (Jégé); Jej pery sa pohybovali. (Jes.)

2. meniť miesto; ísť, chodiť: Zem sa pohybuje okolo Slnka; Na ceste vidno sa pohybovať dlhý voz. (Kal.); voľne, s istotou, pružne sa p.; p. sa ťarbavo, nemotorne, neobratne; pren. Reč sa pohybovala v oblasti zdvorilostných fráz (Letz) hovorilo sa vo frázach.

p. sa v zakliatom kruhu byť v položení, z ktorého sa nemožno dostať;

3. (kde) zdržiavať sa niekde; často niekam, medzi niekoho chodiť, s niekým sa často stýkať: p. sa na čerstvom vzduchu; p. sa medzi masami; Diana sa pohybovala v duševne vytríbených spoločnostiach. (Jégé) Som z Vranova a pohybujem sa medzi okolitým ľudom. (Urb.)

4. kolísať v určitom rozpätí (napr. miery, času ap.): denný prírastok ošípaných sa pohybuje od 15 do 20 Dg; Sú to ľudia, ktorých vek sa pohybuje medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. (Heč.)


viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať

|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej

Morfologický analyzátor

pohybovať nedokonavé sloveso
(ja) pohybujem VKesa+; (ty) pohybuješ VKesb+; (on, ona, ono) pohybuje VKesc+; (my) pohybujeme VKepa+; (vy) pohybujete VKepb+; (oni, ony) pohybujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pohyboval VLesam+; (ona) pohybovala VLesaf+; (ono) pohybovalo VLesan+; (oni, ony) pohybovali VLepah+;
(ty) pohybuj! VMesb+; (my) pohybujme! VMepa+; (vy) pohybujte! VMepb+;
(nejako) pohybujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

pohybovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor