pohybovať nedok.
1. robiť pohyby, hýbať: p. nohami, perami
2. meniť polohu niečoho: vietor p-je lístím
3. uvádzať do pohybu, do činnosti: mlyn p-lo vodné koleso
// pohybovať sa
1. meniť svoju polohu, miesto: rýchlo sa p.; po ceste sa p-jú autá
2. žiť, účinkovať v istom prostredí: p. sa medzi ľuďmi; s istotou sa p. v spoločnosti
3. kolísať v istom rozpätí: teplota sa p-la okolo nuly
pohybovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok.
pohybovať sa -buje sa -bujú sa -buj sa! -boval sa -bujúc sa -bujúci sa -bovanie sa nedok.
hýbať robiť pohyb • pohybovať (obyč. časťou tela): hýbať, pohybovať hlavou, rukou • pohýnať (uvádzať niečo do pohybu): hýbe, pohýna stoličku; vietor pohýna, pohybuje záclonou • mihať (rýchlo): mihá bičom • expr. ševeliť (jemne, mierne hýbať a spôsobovať pritom slabý zvuk): vietor ševelí lístím
hýbať sa 1. meniť svoju polohu, prejavovať pohyb • pohybovať sa: všade je ticho, nič sa nehýbe, nepohybuje • kývať sa: vo vetre sa hýbu, kývu konáre • mihať sa • mihotať sa (rýchlo): za oblokom sa čosi mihá, mihoce • pohýnať sa (začať sa hýbať): vlak sa už pohýna • rušať (sa): Je už čas rušať!
2. p. ísť 1 3. p. prospievať 2
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
pohybovať p. hýbať
pohybovať sa 1. p. hýbať sa 1 2. p. kolísať 3
pohybovať, -uje, -ujú nedok. (čím) robiť pohyby, hýbať: p. rukou, nohou, hlavou; p. ústami, perami; oblôčik vetríkom pohybovaný (Jégé); pren. Ty pohybuješ vôľou národa (Hviezd.) vládneš. (Richtár) pohyboval peniazmi, videl, kde môže zvýšiť úrok (Min.) robil finančné manipulácie.
|| pohybovať sa
1. hýbať sa na mieste: pohybujúce sa nozdry (Jégé); Jej pery sa pohybovali. (Jes.)
2. meniť miesto; ísť, chodiť: Zem sa pohybuje okolo Slnka; Na ceste vidno sa pohybovať dlhý voz. (Kal.); voľne, s istotou, pružne sa p.; p. sa ťarbavo, nemotorne, neobratne; pren. Reč sa pohybovala v oblasti zdvorilostných fráz (Letz) hovorilo sa vo frázach.
● p. sa v zakliatom kruhu byť v položení, z ktorého sa nemožno dostať;
3. (kde) zdržiavať sa niekde; často niekam, medzi niekoho chodiť, s niekým sa často stýkať: p. sa na čerstvom vzduchu; p. sa medzi masami; Diana sa pohybovala v duševne vytríbených spoločnostiach. (Jégé) Som z Vranova a pohybujem sa medzi okolitým ľudom. (Urb.)
4. kolísať v určitom rozpätí (napr. miery, času ap.): denný prírastok ošípaných sa pohybuje od 15 do 20 Dg; Sú to ľudia, ktorých vek sa pohybuje medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. (Heč.)
viklať, -e/-á, -ú/-ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (čo, čím) pohybovať, kývať
|| viklať sa pohybovať sa, kývať sa; predn. pre udržanie svoje často viklajúcej sa moci (Šolt) neistej, nepevnej
pohybovať nedok. robiť pohyby, hýbať niečím: pohibuvat (Bošáca TRČ) F. pohibuj! (Bošáca TRČ) - žeň kone!
pohybovať sa nedok. meniť miesto; ísť, chodiť: Zakál sa móže pohibuvať, len ňech choďí, ňech sa híbe (Lapáš NIT); No ta mi pošľi tam, dostaľi me obit a voľňe me še pohibovaľi (Brezina TRB)
pohybovať ndk 1. čo robiť pohyby, hýbať niečím: krokodjl mezi gedenjm wrchnu čelust pohibuge (KoB 1666); (zmes) pomiessag a gesste za chwilku na ohnj pohibug (RT 17. st); ten walach swim časem pohibowal salasse z roka na rok (NITRA 1738) premiestňoval; permoveo: pohybugem, hybám; moveo: hybám, pohybugem; solvere navem: plawiti se, pohybowati lod (KS 1763) viesť loď; ani prst bez neho (Boha) nepohybugess (BlR 18. st); (chmeľ) nech sa často pohibuge hrablami na povale (NN 18. st) prehrabáva; x. pren tento testament se nebude od zadneho russitj a pohybowatj (D. VES 1568 KL) meniť; (žiaci) aby tym lepegj sobe rozumu ostritj a mozgamy pohybowatj mohli (OCh 17. st) premýšľať, rozmýšľať 2. čo (o pôde) kypriť (okopávaním, oraním): babe, čuo pohibowala zem okolo priesady (ŽILINA 1727); kde oráč zem pohybuge, sty užitek gemu prynássá (KrP 1760) 3. koho, čo k čomu, na čo viesť, privádzať, podnecovať na niečo, spôsobovať, vyvolávať niečo: ke kteremužto duwodu mne obzwlasstne pohibuge ta prjčina, že (WO 1670); (bylina) hned menses (:aneb tagnu nemoc:) pohibuge (RT 17. st); kwet broskowowy obmekčuge žiwut a k stolicy pohibuge (LR1 17. st); (ľudia) takowými prjklady k ctnosti pohybowáni byli (FP 1744); effero: k hňewu pohybugi, popuzugi (WU 1750); Buch milosrdny očekawal z trpezliwostu ziwota meho polepsseni, powzbuzowal, pohibowal, ale hluchi sem zostal na wssecko (MS 1758); concito: nawáďám, podpuďugem, pohybugem; ventulum facere: pohybowati wetrjček; serere certamina: swadu pohybowati vyvolávať; stachys: hlawatá ssalfia polny, ktera slinu pohybuge hnewu; bellum sumere: pohybowati wognu viesť; Syrius: Psy hwézda, která sskodliwu horúčost pohybuge; vomitorius: čo na dáweni pohybuge; herba illa inanit alvum: bylina ta pohybuge brucho uľahčuje vyprázdňovanie (KS 1763); ty weci, které smjch rozpústily pohybugú, nemlúw (BlR 18. st) 4. práv koho z čoho uplatňovať voči niekomu nárok na niečo: ona (vdova) ma predcze w tem domu messkati a kdyby Warga Ondrey chtiel by gi z toho domu pohibowati, tehdy gey ma yzbu zadnu pustiti; Gyryk Lognyk obdržal gest byl cžtwrtynu Laczkowsku na swu manželku tak, že by gy za gegy žywota žadny s tegže čtwrtine nepohybowal (P. ĽUPČA 1555; 1602); (Matej Klbasa) hony abi užiwal slobodnie a pakli bi ho kdo pohibowal, powinen ho budiem ohagit (BRUNOVCE 1679); abich sa o to wicz nestarala, že bich y po smrti geho od Wasseg Oswiczenosty pohibuwana bit mela (ROZVADZE 1710); p. sa ndk 1. vykonávať pohyb, hýbať sa: ked Koziarka spawala na warsstate, že ten tak wrždyal a pukal, že fatens, kdi na nom ssige, že tak se nepohibuge (KRUPINA 1716); (pri potope) zatopilo sa káždé ťelo, které sa pohybowalo na zemi (KB 1757) žilo; wssecke hwezdy se pohibugu (MS 1758); permoveor: russam sa, pohybugem sa (KS 1763); nebo se točj a potrebnjm spúsobem se pohibuge (VP 1764); wečer aby se krew w koži pohybowala, má se howado pilně česati (ŠkD 1775) prúdila; po wodách (mora) pohibowala se barka (PT 1778) plávala; x. pren pokorne prosym, že na mne nerači se Wasse Weljkomožnost hnewem pohibowat (BLATNICA 1614) hnevať sa; necht žadny nepohibuge se od wiry w takowich suženjch (MV 1676) nevzďaľuje sa; (očami) wchádza do srdce ged poznaneg krásy, skrze kteru se pohybuge chljpnost (MP 1718) vzbudzuje sa, vyvoláva sa; mnozj wyduce stalost mučedlnjkuw, pohibugj se k tomu, že horliwe prigjmagj wjru (LKa 1736) klonia sa; aedificia surgunt: staweňa wysoko se pohybugu (KS 1763) dvíhajú sa; mnozý pro negaku dosti sspatnu raffyku, gehlu neb péro hned se pohybugu, hnewagu a naduwagu (MPS 1777) zlostia sa; tu když mnozy wida (na smrť odsúdeného), pohibugu se w srdcy, život swug polepssugu, obawagice se, aby tež pro swogu bezbožnost s tak potupnu smrtu se sweta odegti nemuseli (GK 1779) menia sa 2. poberať sa, cestovať, ísť: pan pohibowal se do Krupiny, ponewacz Geho Yasnost Czysarska račzila mu darowat slawneg stolycze ysspanstwo Hontyanskeg (ORLOVÉ 1664)