pohyb, -u m.
1. pohybovanie, hýbanie niečím na mieste; zmena polohy niečoho spojená so zmenou miesta: krúživý, otáčavý, oblúkový, rotačný p.; p. hlavy, rúk, nôh, p. hodinovej ručičky; nemotorné, smiešne, splašené p-y, energické, rozvážne, graciózne, tanečné p-y; div. mimické p-y v tvári; javiskové p-y na javisku; uviesť niečo do p-u pohnúť niečím, uviesť niečo do činnosti; dať sa do p-u začať sa hýbať: vojsko, armáda sa dala do p-u; odb. mať voľnosť p-u môcť sa slobodne, bez dozoru pohybovať; ekon. p. cien stúpanie al. klesanie; peňaž. p. peňazí, kapitálu obeh; p. obyvateľstva sťahovanie obyvateľstva z miesta na miesto; p. zamestnancov prijímanie nových a odchod starých zamestnancov z podniku; pren. kniž. Nesmie dať najavo pohyb duše svojej (Kal.) pohnutie.
2. ruch, hluk, šum: V hlavnej dvorane nastal pohyb. (Kuk.) Pred domom Črpákovým pohyb. (Tim.)
3. kniž. myšlienkový smer, prúd; hnutie: slovenská účasť v revolučných pohyboch súvekej Európy (Mráz); (Básnici) bezpečne vedú v atomizačnom pohybe našej literatúry. (Min.)