pohotovosť -i ž.
1. schopnosť pohotovo, bystro reagovať: rozprávačská, improvizačná p.
2. stav pripravenosti na rýchly zásah: záchranná, požiarna p.; hovor. p. pohotovostná lek. služba
□ mať p., byť v p-i;
pohotovostný príd. k 2: p. útvar, p-á služba
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
pohotovosť p. dôvtip
pohotovosť, -ti ž.
1. obratnosť, šikovnosť, rýchlosť, duchaprítomnosť: novinárska, rečnícka, strelecká, kresličská p.; cvičiť si postreh a p.;
2. pripravenosť na rýchle vykonanie nejakej služby, zákroku, úkonu ap.: nariadiť p., mať p.; byť v p-i byť pripravený na istý úkon; bojová p.;
3. hovor. pohotovostná lekárska služba: ísť s dieťaťom na p., volať p.;
pohotovostný príd.
1. ktorý je v pohotovosti: p-é oddiely, p-á rota, p-é čaty, brigády; lek. p-á lekárska služba;
2. šport. slúžiaci na zvýšenie prípravy, prípravný: p-á masáž, p-é cvičenia
(jedna) pohotovosť; (bez) pohotovosti; (k) pohotovosti; (vidím) pohotovosť; (hej) pohotovosť!; (o) pohotovosti; (s) pohotovosťou;
(tri) pohotovosti; (bez) pohotovostí; (k) pohotovostiam; (vidím) pohotovosti; (hej) pohotovosti!; (o) pohotovostiach; (s) pohotovosťami;