pohnutie -ia s. kniž. dojatie, vzrušenie, emócia: slziť od p-ia; kondolovať s hlbokým p-ím
pohnutie p. vzrušenie 1
vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspať • vzruch: povedať niečo bez vzruchu • emócia • cit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citom • dojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatia • exaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extáza • vytrženie: dostať sa do vytrženia • kniž. pohnutie: slziť od pohnutia • kniž. hnutie: hnutie mysle • poet. poryv (Sládkovič)
2. p. rozruch 3. p. nervozita
pohnutie, -ia str.
1. pohyb: stáť bez p-ia; Sabína odvetila s ľahkým pohnutím pliec. (Jégé) Reagoval na najslabšie pohnutie húštia. (Pláv.)
2. vzrušenie, vzruch, emócia, dojatie: Nerosí slza pohnutia zem. (Sládk.) Nedal na sebe znať pohnutie mysli. (Kuk.) Hlas sa jej trasie pohnutím. (Kuk.)
(jedno) pohnutie; (bez) pohnutia; (k) pohnutiu; (vidím) pohnutie; (hej) pohnutie!; (o) pohnutí; (s) pohnutím;
(štyri) pohnutia; (bez) pohnutí; (k) pohnutiam; (vidím) pohnutia; (hej) pohnutia!; (o) pohnutiach; (s) pohnutiami;