Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pohnutý príd. kniž.

1. dojatý, vzrušený: hovoriť p-ým hlasom

2. rušný, nepokojný: mal p. život; p-é udalosti;

pohnuto, pohnute prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pohnutý; pohnuto, pohnute prísl.

pohnutý -tá -té 2. st. -tejší príd.

búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

p. aj prudký, bujný 2


dojatý citovo hlboko zasiahnutý; svedčiaci o tom: byť dojatý úprimnosťouvzrušenýkniž. pohnutý: ďakoval dojatým, vzrušeným, pohnutým hlasomrozcítenýrozcitlivený: rozcítená, rozcitlivená počúvala hudbu


pohnutý 1. p. dojatý, rozrušený 2. p. rušný, búrlivý 3


rozrušený vyvedený z duševnej rovnováhy; svedčiaci o tom • znepokojenývzrušený: z udalosti je rozrušený, znepokojený, vzrušenýkniž. pohnutýdojatý (citovo): byť pohnutý, dojatý nad toľkou šľachetnosťourozochvenýexpr. roztrasenýtrasľavý (od vzrušenia): hovoril rozochveným, roztraseným, trasľavým hlasomrozdráždenýexpr. rozbúrený: rozdráždené, rozbúrené city


rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučnýživý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živáfrekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatkanepokojnýbúrlivýrozbúrenýrozvírenýexpr.: rozkvasenývriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená dobakniž. pohnutý: pohnuté časyzastaráv. vzrušenýpoet. vzrušný


vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tvárerozčúlený: rozčúlení rodičiarozcítenýrozcitlivený: rozcítený pohľadrozochvený: rozochvená myseľexaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanieexpr. roztrasenýtrasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasenýnapätýnapnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávaniepodráždenýpredráždenýrozdráždenýrozpálenýhovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudiadojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilantnadnesenýpatetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejavpovznesený: panovala tam povznesená náladakniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasomkniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský)vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín)expr. rozbúrený: rozbúrené časyextatický: extatická náladaodb. emfatický: emfatické vyjadrovaniehovor. nadržanýsubšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

2. p. rušný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pohnutý príd.

1. citovo vzrušený, dojatý: hovoriť p-ým hlasom;

2. búrlivý, rušný, nepokojný: p-é časy, roky, dni, p-á doba, p-é udalosti; p-é chvíle; má p-ú minulosť; p. rozhovor (Al.); p. život (Vlč.);

pohnute/-o prísl. k 1: hovoriť, pozerať sa p.;

pohnutosť, -ti ž.

pohnulý p. pohnutý


pohnutý, pohnulý príd
1. kt. sa pohol: mincir k prostrednyemu punktu pohnuty wjc, oddalenj meneg wažj (KoB 1666) posunutý; motus: hnúty, pohnúty; demotus: odwaleny, pohnúty z mjsta; promotus: pohnúty, pozdwjhnúty; promota classis: pohnúty ssyff (KS 1763); listy na ratolestech stromu od wetra pohnute libežne ssustili (VP 1764); pri smrti (Krista) zem pohnuta se trásla (BlR 18. st) nepokojná;
x. pren poruczenstwy geho, czo pry posledneg hodyny swogeg oznamyl, skrze pratelsku stranku pohnule gest, yakozto skrze dczeru pozustalu po nebosstykowy (TRSTÍN 1612) pozmenené; právne napadnuté: bellum scelerate suspectum: ffalessno pohnútá wogna (KS 1763) rozpútaná
L. p. statek, p-é veci hnuteľný majetok, hnuteľnosti: mezy (švagrami) ruznicze byla tak skrz pohnuteho statku yak nepohnuteho (P. ĽUPČA 1560); Girik Beniecz wzel dil od ocze sweho statku pohnuteho y nepohnuteho, totizto dwa woly, klusu, krawu, branu y wos (SLIAČE 1578); powinen bude Ondrey Slabey tie wssecki weczi pohnute y nepohnute nawratiti (P. ĽUPČA 1596); skrze ohen o wssecky pohnutge nasse wecy zme prissly (DECHTÁRE 1773); Misso Krcho sgatya a ginssj pohnutj statok rozpredal (L. JÁN 1785); Kuglicky Gabor, malicko w misli pohnuti, od regimentu se stratil (B. BYSTRICA 1781) pomätený; (borievka) matku z mesta pohnutú zas na mesto wháňa (Zel 18. st med) o výhreze maternice
2. citovo vzrušený: amore captus: lásku, milosrdenstwjm pohnutý (WU 1750); múg pán ukrutnjm hnewem pohnúti z mečem naproti mne powstal (VP 1764); manželka ze strachem pohnutá k wúly geho prikročyla (PeP 1770); kramár cahirský srdcem pohnutý nad milú geho mládežú pristupil k predavačum a cenu pítanú za ňeho zložil (BR 1785); Pán s ponjženu prosbu orodownykúw pohnúty ňekteré weci pridáwál (BlR 18. st);
x. pren zeme litosti pohnuta geho (Kristovu) newinnu krew prigala (ŠV 1675); subst p. m povstalec, vzbúrenec: meč chiťíc a witrníc (!) hlawu (vyjednávačovi) zeťal, bi pohnutích upokogil (BR 1785); -e prísl k 1: mobiliter: pohnute (AP 1769)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu