pohnutý príd. kniž.
1. dojatý, vzrušený: hovoriť p-ým hlasom
2. rušný, nepokojný: mal p. život; p-é udalosti;
pohnuto, pohnute prísl.
pohnutý -tá -té 2. st. -tejší príd.
búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)
2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny
3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny
p. aj prudký, bujný 2
dojatý citovo hlboko zasiahnutý; svedčiaci o tom: byť dojatý úprimnosťou • vzrušený • kniž. pohnutý: ďakoval dojatým, vzrušeným, pohnutým hlasom • rozcítený • rozcitlivený: rozcítená, rozcitlivená počúvala hudbu
pohnutý 1. p. dojatý, rozrušený 2. p. rušný, búrlivý 3
rozrušený vyvedený z duševnej rovnováhy; svedčiaci o tom • znepokojený • vzrušený: z udalosti je rozrušený, znepokojený, vzrušený • kniž. pohnutý • dojatý (citovo): byť pohnutý, dojatý nad toľkou šľachetnosťou • rozochvený • expr. roztrasený • trasľavý (od vzrušenia): hovoril rozochveným, roztraseným, trasľavým hlasom • rozdráždený • expr. rozbúrený: rozdráždené, rozbúrené city
rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučný • živý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živá • frekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatka • nepokojný • búrlivý • rozbúrený • rozvírený • expr.: rozkvasený • vriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená doba • kniž. pohnutý: pohnuté časy • zastaráv. vzrušený • poet. vzrušný
vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tváre • rozčúlený: rozčúlení rodičia • rozcítený • rozcitlivený: rozcítený pohľad • rozochvený: rozochvená myseľ • exaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanie • expr. roztrasený • trasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasený • napätý • napnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávanie • podráždený • predráždený • rozdráždený • rozpálený • hovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudia • dojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilant • nadnesený • patetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejav • povznesený: panovala tam povznesená nálada • kniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasom • kniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský) • vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín) • expr. rozbúrený: rozbúrené časy • extatický: extatická nálada • odb. emfatický: emfatické vyjadrovanie • hovor. nadržaný • subšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)
2. p. rušný
pohnutý príd.
1. citovo vzrušený, dojatý: hovoriť p-ým hlasom;
2. búrlivý, rušný, nepokojný: p-é časy, roky, dni, p-á doba, p-é udalosti; p-é chvíle; má p-ú minulosť; p. rozhovor (Al.); p. život (Vlč.);
pohnute/-o prísl. k 1: hovoriť, pozerať sa p.;
pohnutosť, -ti ž.
pohnulý p. pohnutý
pohnutý, pohnulý príd 1. kt. sa pohol: mincir k prostrednyemu punktu pohnuty wjc, oddalenj meneg wažj (KoB 1666) posunutý; motus: hnúty, pohnúty; demotus: odwaleny, pohnúty z mjsta; promotus: pohnúty, pozdwjhnúty; promota classis: pohnúty ssyff (KS 1763); listy na ratolestech stromu od wetra pohnute libežne ssustili (VP 1764); pri smrti (Krista) zem pohnuta se trásla (BlR 18. st) nepokojná; x. pren poruczenstwy geho, czo pry posledneg hodyny swogeg oznamyl, skrze pratelsku stranku pohnule gest, yakozto skrze dczeru pozustalu po nebosstykowy (TRSTÍN 1612) pozmenené; právne napadnuté: bellum scelerate suspectum: ffalessno pohnútá wogna (KS 1763) rozpútaná L. p. statek, p-é veci hnuteľný majetok, hnuteľnosti: mezy (švagrami) ruznicze byla tak skrz pohnuteho statku yak nepohnuteho (P. ĽUPČA 1560); Girik Beniecz wzel dil od ocze sweho statku pohnuteho y nepohnuteho, totizto dwa woly, klusu, krawu, branu y wos (SLIAČE 1578); powinen bude Ondrey Slabey tie wssecki weczi pohnute y nepohnute nawratiti (P. ĽUPČA 1596); skrze ohen o wssecky pohnutge nasse wecy zme prissly (DECHTÁRE 1773); Misso Krcho sgatya a ginssj pohnutj statok rozpredal (L. JÁN 1785); Kuglicky Gabor, malicko w misli pohnuti, od regimentu se stratil (B. BYSTRICA 1781) pomätený; (borievka) matku z mesta pohnutú zas na mesto wháňa (Zel 18. st med) o výhreze maternice 2. citovo vzrušený: amore captus: lásku, milosrdenstwjm pohnutý (WU 1750); múg pán ukrutnjm hnewem pohnúti z mečem naproti mne powstal (VP 1764); manželka ze strachem pohnutá k wúly geho prikročyla (PeP 1770); kramár cahirský srdcem pohnutý nad milú geho mládežú pristupil k predavačum a cenu pítanú za ňeho zložil (BR 1785); Pán s ponjženu prosbu orodownykúw pohnúty ňekteré weci pridáwál (BlR 18. st); x. pren zeme litosti pohnuta geho (Kristovu) newinnu krew prigala (ŠV 1675); subst p. m povstalec, vzbúrenec: meč chiťíc a witrníc (!) hlawu (vyjednávačovi) zeťal, bi pohnutích upokogil (BR 1785); -e prísl k 1: mobiliter: pohnute (AP 1769)