Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pohnevať sa ‑á ‑ajú dok.; pohnevať si

hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (na koho, na čo; oslash;) ▶ rozčúlením, pobúrením vyjadrovať neprijatie určitého stavu vecí; syn. zlostiť sa: hnevá sa na ženu; h. sa na prezývku; nehnevaj sa (na mňa)!; prečo sa hneváš?; Hneval sa na seba, že sa hanbí. [J. Blažková]; A nadovšetko sa hneval na ten hlúpy nápad s obilím. [A. Baláž]; Matka sa hnevala, keď som jej večer oznámil, kto bude mojím krstným otcom. [Ľ. Ondrejov]
2. (s kým;
oslash;) ▶ byť v hneve, žiť v nepriateľstve, neudržiavať styky pre nedorozumenie, nerozprávať sa: h. sa so susedmi; už dlho sa hnevajú; Boháč zašiel za švagrom, s ktorým sa tri roky hnevali. [K. Lazarová]; Odpustiť nemusíte, ale hnevať sa toľké roky, v jednom kuse? [J. Tallo]
parem. žart. kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása o zbytočnom hneve; za pravdu sa každý hnevá pravda býva niekedy nepríjemná
opak. hnevávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1nahnevať sa, k 2pohnevať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetokpopriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečiatrocha expr. pohašteriť saexpr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedompodohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoropovadiť saposekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť savyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sazraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosťexpr. pokasať sanár. požúriť sa (Podjavorinská)pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)


pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať


pohnevať sa dostať sa do hnevu, do nepriateľstva • znepriateliť sa: susedia sa pred rokmi pohnevali, znepriatelilihovor.: rozkamarátiť sarozkmotriť sarozsobášiť sa: sestry sa rozkamarátili, rozkmotrili pre dedičstvorozísť sa v zlomrozvadiť sa: rodina sa rozišla v zlomzastar. rozstať sa (Štúr)zried. rozsváriť sa

p. aj pohádať sa


popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevaťpobúriťrozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúlipodráždiťvydráždiťexpr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomnýchexpr.: podpichnúťpopichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňomexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinukniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovaloexpr.: nahuckaťpohuckaťpodhuckaťnaštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

2. p. podnietiť 1


rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiťvydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždilarozrušiťvzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušilpodráždiťpopudiťpohnevaťpobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanovrozhorčiťroztrpčiťkniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčilexpr.: rozzúriťrozbesniťrozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriťrozjatriť: netaktné reči ju rozjatrilihovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádžekniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľkyfraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z mierysubšt. vyhecovať

p. aj nahnevať


znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho • rozhnevaťrozvadiťznesváriťrozoštvaťexpr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalopohnevať: vedúceho si nehodno pohnevaťodpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);

opak. hnevávať, -a, -ajú;

dok. nahnevať, rozhnevať

|| hnevať sa

1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)

nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;

2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);

opak. hnevávať sa;

dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa


pohnevať, -á, -ajú dok. (koho) popudiť, rozhnevať, nazlostiť, nahnevať: Chcel som, aby krstného otca trochu pohneval. (Kuk.) Ľudia hovoria, že je dobre nepohnevať si Cigánov (Jil.) neznepriateliť si ich.

|| pohnevať sa (bezpredm. i s kým) dostať sa do hnevu, do nepriateľstva: Klimovci sa pohnevali pre majetok. (Tat.) S bývalou svokrou sa pre Ančine rady nepohnevá. (Tim.)

Morfologický analyzátor

pohnevať dokonavé sloveso
(ja) pohnevám VKdsa+; (ty) pohneváš VKdsb+; (on, ona, ono) pohnevá VKdsc+; (my) pohneváme VKdpa+; (vy) pohneváte VKdpb+; (oni, ony) pohnevajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pohneval VLdsam+; (ona) pohnevala VLdsaf+; (ono) pohnevalo VLdsan+; (oni, ony) pohnevali VLdpah+;
(ty) pohnevaj! VMdsb+; (my) pohnevajme! VMdpa+; (vy) pohnevajte! VMdpb+;
(nejako) pohnevajúc VHd+;
pohňewať_1 pohňewať pohňewať_2 pohňewať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor