Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

pohnúť -e -ú -hol dok.

1. urobiť pohyb: p. rukou; stáť bez p-tia

2. zmeniť polohu niečoho: nemohol p. ťažkú skriňu, ťažkou skriňou

3. uviesť do činnosti, pohybu: p. stroje, p. kone; p. s robotou, s plánom

4. spôsobiť aktivitu, prinútiť: p. niekoho do zvýšenej činnosti

5. vyvolať emóciu, dojať: p. niekoho slzami

● p. rozumom porozmýšľať; ani → okom nep-l nereagoval; nič ním nep-e je ľahostajný, nevšímavý;

nedok. pohýnať -a

// pohnúť sa

1. urobiť pohyb: ani sa nep-l z miesta

2. dať sa do pohybu, chodu, činnosti: sprievod sa p-l, vlak sa p-l, stroje sa p-li

3. zrýchliť sa, rozbehnúť sa: práca sa p-la

4. expr. vzdialiť sa, odísť: nep. sa z domu

● bez → vetra sa ani list nep-e;

nedok. pohýnať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

pohnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; pohnúť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieť • rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie • rozcitlivieť • rozcítiť • pohnúť • hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne • nadchnúť • uchvátiť • vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila • expr. chytiť • kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám

2. p. nahnevať

donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali

obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť • zlomiť • nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili • oslabiť • premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť • pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť

podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov

pohnať 1. nanútiť al. povzbudiť do (zvýšenej) činnosti al. rýchlejšieho pohybu • posúriť • pourgovať: pohnať, posúriť, pourgovať žiadosť • popchnúť: popchol koňa do cvalu • popohnať: popohnala syna do roboty • expr. poduriť • podurkať: poduril deti, aby vstali • pohnúť: aleže ho treba pohnúť do roboty

2. p. vyhnať 1

pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

3. p. dojať 1

poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať • pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlak • expr.: pohnúť sa • hnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včas • expr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načas • expr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehli • expr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí (Dobšinský) • hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechu • expr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

hýbať, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čím) uvádzať do pohybu, robiť pohyby, pohybovať (obyč. údom) na jednom mieste: h. rukou, nohou, prstom

● h. rozumom rozmýšľať; h. perom písať (články do novín al. beletriu);

2. (kým, čím) spôsobovať aktivitu niekoho, niečoho, podnecovať k činnosti: (Vrenie) hýbalo celým svetom. (Urb.) Bázeň pred nepriateľom hýbe celým ľudom. (Kal.)

3. (čo) uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta: A to vidiac Anča, že hýbe tú trávu, osopila sa už zrovna na ňu. (Tim.) Hýbu dobytok po zlej noci do paše. (Ráz.); pren. Nechcela hýbať staré rany (Tim.) rozjatrovať;

opak. hýbavať, -a, -ajú;

dok. pohýbať, pohnúť

|| hýbať sa

1. pohybovať sa na mieste, kývať sa: (Tielko) ležalo v posteli a nehýbalo sa. (Ondr.) Pozoroval, ako sa jej hýbu boky. (Hor.) Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe na konári. (Kuk.)

2. dávať sa do pohybu, pohybovať sa z miesta na miesto, ísť, chodiť, odchádzať: No, čože sa nehýbeš? (Jes.) Otec sa nemôže hýbať. (Heč.) Vlak sa hýbe pred ôsmou. (Kuk.)

3. prejavovať činnosť, život, ruch, hlásiť sa k životu: Hýbu sa už národy. (Botto) Hýbe sa celý svet k divému prerodu. (J. Kráľ) Čo je živé, len sa hýbe. (porek.); pren. Teraz sa v matkinom srdci začalo hýbať čosi. (Vans.);

dok. pohýbať sa, pohnúť sa

pohnúť, -hne, -hnú, -hol (nár. i pohnul), -hnutý dok.

1. (čím, kým, zried. i čo) urobiť pohyb, malým pohybom zmeniť polohu niečoho, hnúť: p. hlavou, nohou, rukou, prstom; p. páku (pákou); p. kameňom, vozom; tou skriňou ani nepohneš je ťažká; Jazyk (je) nedvižný, zle ho je pohnúť. (Tim.); pren.: Brna bol chlapisko, že by horou pohol (Kuk.) silný, mocný. Pohol som dejinami (Karv.) spôsobil som dejinný zvrat; p. peniaze (Tim.) začal ich míňať

● pohli rozumom začali rozmýšľať, myslieť; ani prstom nepohol nič neurobil; ani brvou, ani okom nepohol nedal najavo svoje city, pocity; hovor. expr. Pohni kostrou! a) Pohni sa, rozhýb sa!; b) Poponáhľaj sa!

2. (koho, čo, kým, čím) zapôsobiť na niekoho, dojať niekoho: p. niekoho plačom, nárekom, slzami, prosbami; Pohlo ním svedomie. (Jil.) Včerajšia udalosť pohla mysľou smutného Petra. (Rys.)

● hovor. to ma, to mnou nepohne a) to ma nedojme; b) to mi je jedno;

3. (koho so spoj. aby al. s neurč. i k čomu) prinútiť, priviesť niekoho k niečomu, byť pre niekoho pohnútkou k niečomu: Dala sa s nimi do súťaženia a tak ich pohla zvyšovať výkon. (Fr. Kráľ) Čo ma to len pohlo, aby som urobil prvý krok? (Letz) Pri čítaní knihy smutného človeka pohlo k smiechu. (Fel.)

4. (čo i bezpredm.) uviesť do pohybu, do činnosti: p. stroje, turbíny;

5. expr. prinútiť k rýchlejšiemu pohybu, k rýchlejšiemu chodu: ale ťa (že ťa) pohnem, tak ho pohnem;

6. v rozk. poponáhľaj(te) sa! ponáhľaj(te) sa!: Vojsko na doline! Chytro pohni! (Pláv.) Pohnite, Jožko, dám vám vína na utorok. (Taj.)

7. hovor. dať sa do pohybu, hnúť sa: Z domu pohnul starký zavčas. (Pláv.);

nedok. pohýnať

|| pohnúť sa

1. hnúť sa, urobiť pohyb na mieste: lístie sa pohlo; Dieťa v plachte sa pohlo. (Kuk.) Neopovážil sa ani pohnúť. (Jégé) Idem k Črpákovi, chorý je, ani sa nepohne. (Tim.); pren. Pohla sa v ňom žlč (Urb.) nahneval sa, nazlostil sa. Nikto nevedel, čo sa v materi pohlo (Taj.) čo na ňu zapôsobilo.

● Bez vetra sa ani list nepohne (prísl.) nič sa nedeje bez príčiny (najmä o klebetách); nech sa mu (ani) vlas na hlave nepohne nech sa mu nič nestane; srdce sa mu pohlo pocítil súcit; svedomie sa mu pohlo pocítil výčitky svedomia;

2. dostal sa do chodu, do činnosti (napr. rozkrútiť sa, rozbúchať sa ap.): stroje sa pohli, motor sa pohol, mlyn sa pohol; pren. práca sa pohla rozprúdila sa; V obci sa bez neho nič nepohne (Vaj.) nič sa nedeje.

3. dať sa do pohybu, hnúť sa z miesta, vykročiť, vybrať sa: voz sa pohol, vlak sa pohol, auto sa pohlo; front sa pohol; zástup sa pohol; prvomájový sprievod sa pohol; lavína sa pohla, ľady sa pohli; Po polnoci pohli sa obe rodiny do Štiavnice. (Zúb.) Štefan s Jančušom sa pohli k agátovej húšťave. (Min.) Pohli sa uzučkou prťou. (Pláv.); pren. Povesť sa pohla po celom kraji (Ráz.) začala sa šíriť.

4. expr. (odkiaľ) odísť, vzdialiť sa: Ženy sa od tých kvetov nepohli. (Jes-á) Luka je slepý a z preddomia sa málokedy pohne. (Kuk.)

● kraj. p. sa z rozumu zblázniť sa, prísť o rozum: dievčička, čo sa z rozumu pohla (Tim.);

nedok. pohýnať sa

Morfologický analyzátor

pohnúť dokonavé sloveso
(ja) pohnem VKdsa+; (ty) pohneš VKdsb+; (on, ona, ono) pohne VKdsc+; (my) pohneme VKdpa+; (vy) pohnete VKdpb+; (oni, ony) pohnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pohol VLdsam+; (ona) pohla VLdsaf+; (ono) pohlo VLdsan+; (oni, ony) pohli VLdpah+;
(ty) pohni! VMdsb+; (my) pohnime! VMdpa+; (vy) pohnite! VMdpb+;
(nejako) pohnúc VHd+;