Slovenské slovníky

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieť • rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie • rozcitlivieť • rozcítiť • pohnúť • hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne • nadchnúť • uchvátiť • vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila • expr. chytiť • kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám

2. p. nahnevať

donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali

obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť • zlomiť • nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili • oslabiť • premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť • pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť

podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov

pohnať 1. nanútiť al. povzbudiť do (zvýšenej) činnosti al. rýchlejšieho pohybu • posúriť • pourgovať: pohnať, posúriť, pourgovať žiadosť • popchnúť: popchol koňa do cvalu • popohnať: popohnala syna do roboty • expr. poduriť • podurkať: poduril deti, aby vstali • pohnúť: aleže ho treba pohnúť do roboty

2. p. vyhnať 1

pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

3. p. dojať 1

poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať • pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlak • expr.: pohnúť sa • hnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včas • expr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načas • expr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehli • expr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí (Dobšinský) • hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechu • expr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

hýbať, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čím) uvádzať do pohybu, robiť pohyby, pohybovať (obyč. údom) na jednom mieste: h. rukou, nohou, prstom

● h. rozumom rozmýšľať; h. perom písať (články do novín al. beletriu);

2. (kým, čím) spôsobovať aktivitu niekoho, niečoho, podnecovať k činnosti: (Vrenie) hýbalo celým svetom. (Urb.) Bázeň pred nepriateľom hýbe celým ľudom. (Kal.)

3. (čo) uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta: A to vidiac Anča, že hýbe tú trávu, osopila sa už zrovna na ňu. (Tim.) Hýbu dobytok po zlej noci do paše. (Ráz.); pren. Nechcela hýbať staré rany (Tim.) rozjatrovať;

opak. hýbavať, -a, -ajú;

dok. pohýbať, pohnúť

|| hýbať sa

1. pohybovať sa na mieste, kývať sa: (Tielko) ležalo v posteli a nehýbalo sa. (Ondr.) Pozoroval, ako sa jej hýbu boky. (Hor.) Tíšina naokolo, ani lístok sa nehýbe na konári. (Kuk.)

2. dávať sa do pohybu, pohybovať sa z miesta na miesto, ísť, chodiť, odchádzať: No, čože sa nehýbeš? (Jes.) Otec sa nemôže hýbať. (Heč.) Vlak sa hýbe pred ôsmou. (Kuk.)

3. prejavovať činnosť, život, ruch, hlásiť sa k životu: Hýbu sa už národy. (Botto) Hýbe sa celý svet k divému prerodu. (J. Kráľ) Čo je živé, len sa hýbe. (porek.); pren. Teraz sa v matkinom srdci začalo hýbať čosi. (Vans.);

dok. pohýbať sa, pohnúť sa

pohnúť, -hne, -hnú, -hol (nár. i pohnul), -hnutý dok.

1. (čím, kým, zried. i čo) urobiť pohyb, malým pohybom zmeniť polohu niečoho, hnúť: p. hlavou, nohou, rukou, prstom; p. páku (pákou); p. kameňom, vozom; tou skriňou ani nepohneš je ťažká; Jazyk (je) nedvižný, zle ho je pohnúť. (Tim.); pren.: Brna bol chlapisko, že by horou pohol (Kuk.) silný, mocný. Pohol som dejinami (Karv.) spôsobil som dejinný zvrat; p. peniaze (Tim.) začal ich míňať

● pohli rozumom začali rozmýšľať, myslieť; ani prstom nepohol nič neurobil; ani brvou, ani okom nepohol nedal najavo svoje city, pocity; hovor. expr. Pohni kostrou! a) Pohni sa, rozhýb sa!; b) Poponáhľaj sa!

2. (koho, čo, kým, čím) zapôsobiť na niekoho, dojať niekoho: p. niekoho plačom, nárekom, slzami, prosbami; Pohlo ním svedomie. (Jil.) Včerajšia udalosť pohla mysľou smutného Petra. (Rys.)

● hovor. to ma, to mnou nepohne a) to ma nedojme; b) to mi je jedno;

3. (koho so spoj. aby al. s neurč. i k čomu) prinútiť, priviesť niekoho k niečomu, byť pre niekoho pohnútkou k niečomu: Dala sa s nimi do súťaženia a tak ich pohla zvyšovať výkon. (Fr. Kráľ) Čo ma to len pohlo, aby som urobil prvý krok? (Letz) Pri čítaní knihy smutného človeka pohlo k smiechu. (Fel.)

4. (čo i bezpredm.) uviesť do pohybu, do činnosti: p. stroje, turbíny;

5. expr. prinútiť k rýchlejšiemu pohybu, k rýchlejšiemu chodu: ale ťa (že ťa) pohnem, tak ho pohnem;

6. v rozk. poponáhľaj(te) sa! ponáhľaj(te) sa!: Vojsko na doline! Chytro pohni! (Pláv.) Pohnite, Jožko, dám vám vína na utorok. (Taj.)

7. hovor. dať sa do pohybu, hnúť sa: Z domu pohnul starký zavčas. (Pláv.);

nedok. pohýnať

|| pohnúť sa

1. hnúť sa, urobiť pohyb na mieste: lístie sa pohlo; Dieťa v plachte sa pohlo. (Kuk.) Neopovážil sa ani pohnúť. (Jégé) Idem k Črpákovi, chorý je, ani sa nepohne. (Tim.); pren. Pohla sa v ňom žlč (Urb.) nahneval sa, nazlostil sa. Nikto nevedel, čo sa v materi pohlo (Taj.) čo na ňu zapôsobilo.

● Bez vetra sa ani list nepohne (prísl.) nič sa nedeje bez príčiny (najmä o klebetách); nech sa mu (ani) vlas na hlave nepohne nech sa mu nič nestane; srdce sa mu pohlo pocítil súcit; svedomie sa mu pohlo pocítil výčitky svedomia;

2. dostal sa do chodu, do činnosti (napr. rozkrútiť sa, rozbúchať sa ap.): stroje sa pohli, motor sa pohol, mlyn sa pohol; pren. práca sa pohla rozprúdila sa; V obci sa bez neho nič nepohne (Vaj.) nič sa nedeje.

3. dať sa do pohybu, hnúť sa z miesta, vykročiť, vybrať sa: voz sa pohol, vlak sa pohol, auto sa pohlo; front sa pohol; zástup sa pohol; prvomájový sprievod sa pohol; lavína sa pohla, ľady sa pohli; Po polnoci pohli sa obe rodiny do Štiavnice. (Zúb.) Štefan s Jančušom sa pohli k agátovej húšťave. (Min.) Pohli sa uzučkou prťou. (Pláv.); pren. Povesť sa pohla po celom kraji (Ráz.) začala sa šíriť.

4. expr. (odkiaľ) odísť, vzdialiť sa: Ženy sa od tých kvetov nepohli. (Jes-á) Luka je slepý a z preddomia sa málokedy pohne. (Kuk.)

● kraj. p. sa z rozumu zblázniť sa, prísť o rozum: dievčička, čo sa z rozumu pohla (Tim.);

nedok. pohýnať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

pohnúť dok.
1. strsl, zsl pohybom zmeniť polohu niečoho, premiestniť niečo: Tovar sa ňesmel pohnuť z mesta, ke_ca uložil do voza, bo bi sa krčil (Bobrov NÁM); Od večera vianočného do Nového roku ňesmie sa chléb pohnúď zo stola (Ďanová MAR); Ale to bolo zradne, ale ono to bolo uš kedisi pohnute (Riečnica KNM); A okolo tíh dréf to pasuvalo tak a to, teda abi to držalo, abi sa to nepohnúlo (Dechtice TRN); Ráno keť stali, ňebolo ništ ani pohnuté (Hul VRB)
F. no veď ľen pohňi tím svojím rozumom! (Jasenová DK) - trocha porozmýšľaj; ňevie rozumom pohnúť (Martin) - nedokáže porozmýšľať; pohnul rozumom (Brezina TRB) - porozmýšľal; pohnúl rozumom ako krava chvostom (Revúca), pohél rozumom jako krava chvóstom (Bošáca TRČ) - slabo porozmýšľal; aľe tej pohle razumom! (Čelovce MK) - vynašli sa, poradili si
2. prinútiť k pohybu, poduriť, popohnať, posúriť: Som ich pusťiu̯ kalupom, té koňe, som ih dobre pohou̯ bičom (Polerieka MAR); Ná šag Jana jako horách pohlo, ket sa mu hamovica pretrhla (Trenč. Závada TRČ); Ked otéc pohél kone, tak šupcuvali až ge cigánom (Bzince p. Jav. NMV); Chitev oprati, pohnuv kone (Sv. Peter p. Váh. HLO)
F. pohňi zo sebu! (Fintice PRE) - ponáhľaj sa
3. strsl, zsl dať do pohybu, chodu, činnosti, pohnúť z miesta: Tak tá putouňica hu už ňemohla pohnuť (Kvačany LM); Keď sa raz pohňe, potom tuho iďe (Brezno); Sadli si do dresíni, pohli to a to išlo (Smolenice TRN); Ten mia pohel s teho boku a zas tento - uchítau̯a sen tú robotu, né? (Mokrý Háj SKA)
4. strsl, zsl expr. vyhnať, odohnať, zahnať, pohnať, poduriť: Aľe ťa ja pohňem s tích sľúk, ber sa dolu! (Bodorová MAR); Ej, aľe ťa pohňem o_tej paseki! (Lukové ZVO); Aľe ťa pohňem! (Brezno); Aľe ťä pohňem s ťé kršmi, ag ňéďež domó (Hrlica REV); Dočkaj, dočkaj, já ta pohnem, len za tebú plot preskočím! (Trenč. Závada TRČ)
F. dobre ho pohlo (Bošáca TRČ), mna bi to malo ščil poránno pohnút (Bzince p. Jav. NMV) - prehnať, zapríčiniť hnačku
5. turč, strgem expr. odjesť, veľa zjesť: Veru sťe hodňe pohľi ten chľiep, ve_dzme ľen fčera piekľi! (Mošovce MAR); Ale dobre pohnúl ťa strapački! (Štítnik ROŽ)
6. strgem, jtrenč expr. nahnevať sa: Už me to aj pohlo, koj ja̋ furd len dávaj a dávaj a ostatní ništ! (Turčok REV)
F. ňech sa ňeráča v hňeve pohnút (Bošáca TRČ) - nenahnevajte sa
7. zsl expr. začať rásť; pustiť výhonky (o rastline): Potom už vinič pohňe pevňejšie prúti (Ludanice TOP)

pohnúť sa dok.
1. csl urobiť pohyb na mieste: No to sä človeg ňemuohou̯ pohnúť a bolo mi treba robiť, kopať, naťähova_cä z vrecämi, nadŕda_cä z batohmi (Žaškov DK); Ženi trieskaľi mľiečňike pred ňeho, že bolo zaťelkuo črepou, čo sa ňemohou̯ pohnúť (Lišov KRU); Najhoršie bolo na paláši, kod už bolo seno visoko, hor, tam sa človeg aňi pohnúťi ňemohou̯ (V. Lom MK); Nevládzem se ani pohnút, ša me úsat seknúl (Roštár ROŽ); Stáli pret kasárnámi vojáci, len tem brad mojiéj ženi sa čosi pohnúl (Dol. Súča TRČ); Ani sa nepohni! (Lukáčovce HLO); Ale, víte, nemohu̯a sem sa pohnút, lebo biu̯o miesačno a sťín, pravda (Kuchyňa MAL); Tote ruki tak spakovaľi a do tej perini zakruciľi, že to śe toto dzecko ňepohlo (Buglovce LVO)
F. pohla sa na rozum (Pečenice LVI) - zošalela; pohnúťi sa na rozume (Šuľa MK) - zblázniť sa, zošalieť; hosťec sa mu pohnúl (Revúčka REV) - o chorobe reumatického charakteru; na jar sa aj víno pohlo (Vajnory BRA) - znova kyslo na jar (o víne na kvasniciach)
2. strsl, šar dať sa do pohybu, chodu, činnosti, pohnúť sa z miesta: Na mesťe zastaľi (kone) a ňie a ňie sa pohnúť (Dol. Lehota DK); Kebi sa (voz) pohnuu̯, potom ho ňepristaví (Kláštor p. Zniev. MAR); Mašina se pohla (Rochovce ROŽ)
F. aňi sa za robotó ňemohou̯ pohnúťi (Málinec LUČ) - pustiť sa do práce, začať konať
3. strsl expr. vybrať sa niekam, vykročiť, vydať sa na cestu: Pre toho Ondrejä som sä ňemohla aňi na krok pohnúť (Párnica DK); Čez ďem ich (čerešne) skupuvali a na noc sa s ňima pohli vo z ďeďine, žebe do rana doujšli s ňima do Pešťi na ring (Čelovce MK); Kot se rano pohnem, na obet som tam (Slavošovce ROŽ)
4. odísť, vzdialiť sa: Jano sa s kolesa nepohnúl (V. Rovné BYT); Ale on sa nemoheu̯ od okna pohnút (Jablonové MAL)
5. expr. vyrásť (o ľuďoch): Bívau̯ mau̯í, a fčil jak sa poheu̯ (Brodské SKA)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

pohnúť dk
1. čo, (s) čím zmeniť polohu niečoho, hnúť s niečím: (pri povodni) oborila sa reka na dom ten, ale nemohla s nim pohnuty (Le 1730); officio: pobjzým, pohnem, uvádim (WU 1750); ani oko slobodne pohnút móhel (PT 1778); Placsko se any nepristawil, len pohnuce swug klobuk pressel (PUKANEC 1790) o pozdrave
F. dobrota i skalu pohne (PV 1637-45) premiestni; abys (Aristotela) pochopil, musýss dobre rozumem pohnúti (WU 1750) porozmýšľať; (žena) bola totissto z rozumu pohnuta, od wsseczkich zapowrhnuta (PUKANEC 18. st) pomätená, šialená
2. vydať sa na cestu, ísť: solvere Alexandria: od Alexandryi pohnúti (KS 1763); v mesťe zustáwali do pohrebu mníški a po pohrebe jéj pohnúli dalšéj; odtúď aj pohnúc ňikďe juž nestáli, až príjšli do mesta; tovariš cesti mlúvil: Pohnime, praví, k pokoleňú slovánskímu (BR 1785) poďme
3. čo uviesť do pohybu niečo: sylu mesyce pohnute bywa more, aby časem na gednu, časem na druhu stranu teklo a wažylo (PP 1734) o prílive a odlive; emovere a foro multitudem: mnózstwj z rynku wen pohnúti (KS 1763) donútiť k odchodu, rozchodu; absolvere navim: hajov pohnuti (LD 18. st)
L. p. kone pohnať: equum concitare: koně ostruhami pohnuti (WU 1750); na to zavolawsse p. Eördegha na sweho wozara: Pohni dobre kone, tak swedkowu zanechali a samy ussli (BENICE 1756); p. kauzu, právo, pretensiu, rozopru práv začať súdny spor: gestlibi ktera stranka tuto causu a rozeprj pohnula anebo hore zdwihla, techda ze prepadnu statim fl 24 (ZVOLEN 1622); pan Matthias Jeszenszky praetensiu, kteru ze strany sweg naproti pany Helene Jeszenszky pohnul a wizdwihol, cassuge a umrtwuge (FOLKUŠOVÁ 1731); on práwo o statek pozemský proti mne pohnul (WU 1750); osoba, ktera matku pohnula, muže se flusrauchom okadit (HT 1760 med) o výhreze maternice; elicere alvum: pohnúti brucho (KS 1763 med) vyvolať nutkanie na stolicu
4. čo porušiť, narušiť niečo: Gyrik Petrla mezu, ktera mnoho leth zustawala nepohnuta, porussil a pohnul (ŽILINA 1623); skrze wykopany gam a prgekop brech, ktery zeme a zahradu gest branyl, gest pohnuty a porusseny (PALÚDZKA 1734); ket (seno) swedek zo začynku wen wiwalowaty pomahal, giž pohnute a brane bolo (ĎANOVÁ 1756); indelibatus: nenarusseny; indelibatae opes: takowe pokladj, ktere gessťe nepohnulj (KS 1763); (diabli) gedenkrát celi klasster pohnuli, gak bi ho z gruntu zkaziti chtely (VP 1764); (rastliny) mosa sa okopawat často, alebo se len zem okolo nich musi pohnut (NN 18. st) okopať, skypriť
5. práv čo, koho, v čom nedodržať, porušiť nej. rozhodnutie, dohodu, zmluvu: ty dobry lide vcžinily su takowu smluwu, kdož by to zjednany pohnul, tedy prepadne na pana sto zlatych (ĎURČINÁ 1551); gestlyz by strana rozkaz mestski pohnula, propadnie bez wsselyake milosti na mesto fl 24 (ŽILINA 1565); ten wynohrad kupila s tym spusobem, gestlyz by ho gu chczel w tom pohnuty, zie my pritele spolu za to budem mluwyt (TRNAVA 1580) spochybniť právny nárok niekoho za niečo; pakly by kdo tuto concordiu pohnul meczy nymy, prepadne pokuty fl 24 (TRSTÍN 1614); evictiu na sobe bereme, že chceme Geho Milost we wsseckem, gestly bj w čem pohnutj bjl, obhagowaty (TRENČÍN 1666); predal se ten gisty laz za 112 toliarou, nadto nade wssecko y staru restantiu pohnul na ten laz 16 imp, takže wsseceg summy učiny 128 (OČOVÁ 1711)
6. koho k čomu, na čo podnietiť, priviesť, prinútiť niekoho na niečo: čzo tebe pohnulo k spoweti: (BAg 1585); timže poradkem a prawem meho wnuka pohnul, aby k stavu manželskemu pristupil (RUŽOMBEROK 1605); čzo ta k tomu (čarovaniu) donutilo alebo pohnulo? (KRUPINA 1672); tehdy k pokánj pohnutý byl (MP 1718); ewangelium bych neveril, gestlj by mne mnohowažnost cyrkwi k tomu nepohnula (DuH 1723); arestant sa wihowaral, ze mu to opilstwo dowgedlo a k takowim wistupkom pohnulo (S. ĽUPČA 1731); chvalitebné cnosti twé pohnuli wrchnost, že za hodného tě súdila (PW 1752); gake motiwa k tomu ma a co ho k tomu pohnulo (S. ĽUPČA 1783); my, podani pana Šimoni Šandora mame krivdu (v) tom, že nas pohnul na delaku cestu, jednoho každeho svym vozom (NAVOJOVCE 18. st LP)
L. byť (hnevom) pohnutý zlostiť sa: Thomas geho reči chtel opakowaty, skrze ktere pohnutj byl pan richtar mluwyce k nemu: powiem ti, ten mestu bez wsseho prepačeny powynen bude fl 25 dolu položitj (S. ĽUPČA 1603); ciesar skrze tu necistotu (v palote) tak bil pohnuti a obrazeny, že praefecktussowi wipowedal (MS 1758); (Jozef) kdiss widel, že zasnubena geho manzelka tehotna gest, zadnim hnewem nebil pohnuty (SJ 1771); Kupido nad wjtezstwjm Minerwj pohnut gsa srďite na zem hazeťj se začal (PT 1796); otec tak bil pohnutj nad tu kliatbu (synovu), že pred statečnimi lidmi to powedel: Gestli ga zemrem a z mogeho statku niečo dagu mogemu sinowi, nech ho zem ze sebe wihodi (M. KAMEŇ 18. st)
7. koho, čo na čo spôsobiť, vyvolať niečo: skupost zpráwcůw burku zdwyhnula, pohnula (WU 1750); commovere bellum: wógnu pohnúti; odium concitare: nenáwist pohnúti; excire lacrymas alicui: ňekoho na plač pohnúti (KS 1763)
L. p. rozum komu, p. z rozumu koho spôsobiť pomätenie rozumu u niekoho: wssak by mna samyho z rozumu wen bil pohnul (D. STRHÁRE 1707); (nemoc) rozum mu pohnula (WU 1750); byť pohnutý čím, odkuď prečo, z akého dôvodu: newieduc odkud gsuc pohnuta Gelena, manželka Matiege Periny, Doře, manželce Martinowé na poctiwosti vtrhala (HLOHOVEC 1592); Stephanus Marcziban, neweducze odkud sucze pohnuti w dome u Drietomay Yanossa reczy nepocztiwych proty geho pocztiwosty namlowil (ILAVA 1632); (beriem) na seba tiarchu a wsselike onera bratow, bratiankow, sestar y wssech ginych pokrwnjch mogjch gsuce slussnimj a naležitimy prycinamj pohnutj (REVIŠNÉ 1650); (susedia) newedyet z gakeho ducha pohnuty gsauce Porubanou ukrutne pobili, poranili a pokrwawili (ORAVA 1670); odkud sy pohnuty, že si tu prespanku zanechal (PRIEVIDZA 1796); byť pohnutý k čomu mať sklon k niečomu: (biskup) czastokrat y bil pohnutj k tielesnosti; (frater) welice k hnewu pohnutj s toho bil (Káz 18. st)
8. koho zapôsobiť na niekoho, dojať niekoho: predce wssak y to by hu (matku) pohnut mohlo, že sem hu ga opatrowal (PUKANEC 1742); welmi zagjste byl sem pohnutj, nebo hlas tento a spew ljbezně wcházel do ussj mých (SKá 1766-80); Kristus milosrdenstwim pohnuti biwsse nad zastupem, učinil gim hostinu (SPr 1783); smilnica srdco mladenca obmekčila a pohnula (MiK 18. st); p. sa dk
1. urobiť pohyb, hnúť sa: zarezal (barana), ale se ani pohnul baran a krwy newisslo (KRUPINA 1689); zemetrassenj stalo se welke, takže žalar z gruntu sweho pohnul (KT 1753); (listok) wlož na to misto, kde poklad leži, a nebude se mocy z mista pohnuti (RG 18. st)
F. kdo hlawu praznu nema, zbadat múže, že se stromowi list bez wetra nepohne (PP 1734) všetko má svoju príčinu; nech sa len miss pohne, us sa obavagu, že ge to strassidlo (WS 18. st) o nadmernom strachu
2. vydať sa na cestu, ísť: tak welmi welike snehy spadly, ze any na koczy, any na sanach mohol som se pohnuty (PRÍBOVCE 1565 KL); v tuto nedely pohnem se z domu (TURIEC 1580 E); odtud sme se pohnuly hore luku (TRENČÍN 1635)
3. uviesť sa do pohybu: wčul budem prosit, abi ma po swatkoch do Trnawi prepustili skrz mogeg testamentarskeg weci, ktera sa wčul zrazu u p. vicariusa pohnula (NOVÁKY 1752) začali sa ňou zaoberať; navigare e portu: pohnúti se hagowem (KS 1763); ssiff hnedky se pohnúl a tuhym behem letyel (PeP 1770)
L. ktereg se zene matka z mista pohnula (RG 18. st med) o výhreze maternice; kdy se žene mesačni tok stawy, daj (liek) wipit, pohne sa (LR3 18. st med) o menštruácii
4. (o dohode, zmluve) porušiť sa: (kúpna zmluva) k buduczjmu naweky nema se pohnuty (SLIAČE 1597); smluwa pokoge meho se nepohne, prawy Hospodin (CO 17. st)
5. v čom, na čom, pre čo, nad čím, na koho rozhnevať sa, nazlostiť sa: mluwyl Gyrik Yanowy Mlynarowy, ze by byl mrcha czlowek, s kterych reczy tenze Yano na tohoze Girika se pohnul (ILAVA 1634); Petr na Yana se ohlidal, pan Krystus na tom se pohnul a rozhnewal (SP 1696); effervescere in dicendo: w reči wélmy se pohnúti (KS 1763); když nětco z krechkosti lidskeg mezy bratry se prihodj, abychom se nad tim nepohnuli a nepohorssyli (MPS 1777); (človek) snadno se pohne po slowa hanliwé (KO 1782); w naramne swe prudkosti tak se pohnul, že naskrze sam sobe podobnj nebil (PT 1796)
6. stať sa, vzniknúť: dopowedel panu apatekarowi Borbely Istvan, že slissel od Sigmunda, že geho matka žebre, a odtud se hnew pohnul (KRUPINA 1690)
7. v čom, k čomu (o človeku) zmeniť sa, polepšiť sa: skausiti mohl, zdaliž se nesslechetnjk na takowe pohraužki w nečem pohne (PT 1796); gestli se ty ku dobremu nepohneš (CDu 18. st)
8. dojať sa; obmäkčiť sa: (Boh) pohnuti sa weliku lasku proti zatraczenemu lidskemu pokoleni sina sweho poslal nam za wikupitele (TC 1631); srdco Holoférnesowé pohnulo sa (nad krásou Judity) (KB 1757); moveri fletibus alicujus: z ňečjm plačem sa pohnúti (KS 1763); nisst se nepohnúl bezbožny syn (PeP 1770); (duše hriešnikov) plaču tak, že čo by bolo srdce mramorowe, moselo bi sa pohnuty nad gegich mukamy (MiK 18. st)