pohlavie -ia s.
1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia
2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.; hovor.: nežné p. ženy; silné p. muži
3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo;
pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány; p. styk súlož;
pohlavne prísl.: p. dospelý;
pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita
pohlavie -via -ví s.
pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu
2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgán • prirodzenie • ohanbie • rodidlá (ženské pohlavie)
pohlavie, -ia str.
1. súhrn podstatných znakov, ktorými sa líšia mužskí, samčí jedinci od ženských, samičích: deti rôzneho veku a p-ia;
biol. súhrn vnútorných a vonkajších znakov, ktorými sa vyznačujú samci (mužské pohlavie), samice (ženské pohlavie) i živočíchy obojpohlavné;
2. súhrn, skupina jedincov toho istého pohlavia, rod: osoby mužského p-ia, hovor. mužské p. muži; osoby ženského p-ia, hovor. ženské p. ženy; mať potomka mužského p-ia syna; mať potomka ženského p-ia dcéru; školy pre mládež oboch p-í; Spoločnosť sa rozoskupovala podľa pohlavia. (Fr. Kráľ); hovor. žart. nežné, slabé, krásne, biele p. ženy; silné p. muži;
3. pohlavný orgán, prirodzenie
pohlavie [-ie, -ia, -í, -e] s 1. súhrn znakov odlišujúcich mužských, samčích a ženských, samičích jedincov: sexus: pokolenj, pohlawj (AP 1769); kďiž dwa gednóho pohlawá telesnú oplzlosť mezi sebú páchagú (BN 1790); powedc, ty derawa, mrtwa hlawo, co sy ty nekdi mezi žiwimi bula, gakeho pohlawa si bola (MiK 18. st); (Herodes) roskazal zmordowati wssecky ditky, žadneho rozdjlu nečjnice pohlawj; naziwa se ženu non respectus status, sed sexus, nie stranj stawu, ale strany pohlawj (CS 18. st) 2. skupina jedincov mužského al. ženského rodu: to wsse (nedostatky, choroby) nachaza se pry gednom y druhom pohlawy (BAg 1585); morowa rana, od ktereg kwet gednoho y druheho pohlawy prchl, to gest, lide mladj se pominulj (KT 1753) L. biele, mäkšie, útlejšie, ženské p. ženy, panny: zadny towariss nema zenskym pohlawym se po vlyczych obgimaty (CA 1669); mezy pohlawim ženskim powstala neporadna običeg, že to giste ženske pohlawy nič se nestidy bes ssaty, w samem toliko čepcy po ulicy chodity (ZNIEV 1725); wiwedl mužuw do boge sudcich krom starcuw, bileho pohlawj a ditek (KT 1753); tj audowé ťela bjlého pohlawj gménugj se rodjcý audowé (ZK 1778); mekším a útlegším ženi pohláwím woláme (BE 1794); tázala sá podle običagá swého ženského pohlawa (BU 1795); meg se dobre, bjle pressporske pohlawi (ZL 18. st); chlapské, mládenské, mužské p. muži, mládenci: bez potomkúw mužskeho pohlawy s sweta zessel (s. l. 1660); slysal-ly, že by s tuže Annu ginssy kterykolwek muzkeho aneb mladenskeho pohlawia paholek aby skutek czinil (TRENČÍN 1677); napominaly sme musskeho pohlawga familiu Szegy, aby penize nam zlozily (T. DVORY 1746); ženské s chlapskím pohlawjm ňeni w kosťele zmíšané (BR 1785); který w pohlawú chlapském niže štrnáctího roku gest (BN 1796) 3. pohlavné orgány: yako pohlawi, tak manželske spogenj pre potomkuw ge (KoB 1666); (Katarína) byla y ženskym pohlawjm nemocná (BlR 18. st) 4. gram gramatický rod podstatných al. prídavných mien a zámen: pronomina neb mjstogména trogjho skončenj y pohlawj k formě adgektýwů se přibližugj (KrG 1704)