pohŕdať, -a, -ajú nedok. (kým, čím) nevážiť si niekoho, niečo, opovrhovať niekým, niečím; odmietavo, nevšímavo sa správať k niečomu: p. šťastím, slávou, životom; (Maďaróni) sa Slovákom posmievali a pohŕdali nimi. (Piš.);
dok. pohrdnúť
pohrdnúť, -ne, -nú, -dol dok. (čím, kým, nár. i koho, čo) opovrhnúť niekým, niečím; odmietavo, nevšímavo sa zachovať k niekomu, k niečomu: p. šťastím, slávou, úspechmi, p. pohodlným životom, p. bohatstvom; Nemyslel som, že Anča mnou pohrdne. (Tim.) Ona ju (lásku) surovo pohrdla. (Kuk.);
nedok. pohŕdať