pohár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.
1. sklenená nádoba na pitie nápojov, obyč. bez podstavca;
pren. obsah tejto nádoby: vínový, vodový, pivový p.; plný, prázdny p.; puknutý, rozbitý p.; dvojdecový, pollitrový p.; p. z brúseného skla; nalievať víno do p-ov, štrngať p-mi; vypiť p. piva, vína, vody, p. pálenky; Vypil pohár na dúšok. (Vaj.); pren.: podvihnúť, zodvihnúť p. na zdravie niekoho pripiť mu na zdravie; hovor. pri p-i pri pití, pri pijatike
● chytiť sa p-a oddať sa pitiu; žart. rád pozerá pohárom na dno, do p-a rád pije (alkoholické nápoje); nazrel hlboko do p-a opil sa; iron. búrka v p-i vody nadmerné zveličovanie niečoho bezvýznamného, malicherného; kniž. Prelial sa pohár utrpenia (Záb.) utrpenia už bolo príliš veľa. Úbohému treba dopiť pohár do poslednej kvapky (Vám.) znášať utrpenie až do konca.
2. šport. predmet (podobný poháru) dávaný ako odmena víťazovi nejakého športového podujatia; súťaž, v ktorej sa víťazovi odovzdáva pohár: získať, vyhrať p.; putovný p.; Stredoeurópsky p.;
3. niečo svojím tvarom podobné poháru: anat. očný p. distálna časť druhého mozgového nervu stavovcov;
pohárový príd.: šport. p. zápas, p-é stretnutie o pohár;
pohárik, pohárček, -a, zried. i poháriček, -čka m.
1. zdrob. expr. pohár, obyč. malý;
2. anat. chuťové poháriky orgány chuti umiestené na jazyku