poháňať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, hnať: elektrina poháňa stroje, para poháňa rušeň, voda poháňa mlyn;
2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Ujec ho (Jánošíka) volal, aby mu šiel kravu poháňať na jarmok. (Al.) Jano pred sebou chcel poháňať celú svoju skupinu. (Tat.)
3. (bezpredm. i čo) robiť pohoniča: Pred tromi rokmi poháňal ešte otcovi. (Kuk.) Poháňal ich (kone) panský kočiš. (Fig.)
4. (koho, čo) nútiť do rýchleho pohybu, do behu, do rýchlej práce; p. kone do cvalu, p. niekoho do práce, do behu; Poháňať by som chcela (čas), aby moje deti rástli. (Šolt.); pren. Neustále ho poháňa túžba čo najviac dokázať. (Laz.)
5. hovor. expr. ponáhľať sa, hnať sa, uháňať: Ľudovít poháňa s papiermi pod pazuchou k bráne. (Al.);
dok. k 1, 2, 4 pohnať
pohnať, -ženie, -ženú, rozk. -žeň dok.
1. (čo) uviesť do pohybu, do činnosti: turbíny voda pohnala (Ráz.-Mart.)
● p. niekomu vodu na mlyn pomôcť mu, podporiť ho;
2. (čo, koho i bezpredm.) donútiť k pohybu, k chôdzi určitým smerom: Keď došli po bráničku, pohnal kŕdeľ. (Ráz.-Mart.) Keby ho (Jánošíka) dostali páni do rúk, pohnali by ho pod šibenicu. (Hruš.)
● posmeš. poženie za grajciar voš na tretiu dedinu o lakomom, skúpom človeku; p. niekoho pred súd zažalovať ho; p. niekoho na zodpovednosť prinútiť ho, aby sa zodpovedal;
3. (koho, čo) prinútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: p. kone, p. niekoho do behu;
4. (koho) rázne prinútiť odísť, vyhnať, odohnať, zahnať: Odviažem psa a ten vás poženie. (Tomašč.) Kopnite sem zaraz, lebo vás poženiem. (Mor.)
5. (koho do čoho) prinútiť, donútiť niekoho k niečomu: Čo bude s nami, keď zvíťazia tí, ktorí nás pohnali do vojny. (Šolt.);
nedok. poháňať