podvádzať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, zried. i čo) klamať, cigániť: (Drak) nás stále podvádzal. (Chrob.) On zoskočil z okna, chcejúc podvádzať obyvateľstvo dediny. (Al.)
2. (koho, koho s kým) byť neverný niekomu: p. manželku, manžela;
dok. podviesť
podviesť, -vedie, -vedú, -viedol dok.
1. (koho, zried. i čo) oklamať, ocigániť: Nikdy nepovedal niečo, čím by ma bol chcel podviesť. (Šolt.) Hnevalo ju, že sa dala vojakovi podviesť. (Jégé);
nedok. podvádzať