podriadený
I. príd. právne, pracovne ap. nižšie postavený, závislý, op. nadriadený: p. dôstojník, p. úrad;
podriadenosť -i ž.
II. podriadený m. právne, pracovne ap. nižšie postavená osoba, op. nadriadený: vedúci si váži p-ých
podriadenosť nižšie postavenie z pracovného, právneho, služobného a pod. hľadiska • subordinácia: podriadenosť úradu vyššiemu orgánu; porušiť subordináciu
podriadený príd. právne al. spoločensky nižšie postavený: p. úrad, orgán, p-á inštitúcia;
spodst. podriadený, -ého m. osoba právne al. úradne nižšie postavená: Sadnite si! — ponúkne správca podriadených. (Heč.);
podriadenosť, -ti ž.
(jedna) podriadenosť; (bez) podriadenosti; (k) podriadenosti; (vidím) podriadenosť; (hej) podriadenosť!; (o) podriadenosti; (s) podriadenosťou;
(dve) podriadenosti; (bez) podriadeností; (k) podriadenostiam; (vidím) podriadenosti; (hej) podriadenosti!; (o) podriadenostiach; (s) podriadenosťami;