podriadiť, -i, -ia dok. (koho, čo komu, čomu) urobiť niekoho al. niečo závislým od niekoho al. niečoho: Štúr žiadal podriadiť osobné city národnému cieľu. (Škult.) Záborský požiadavkám historickej vernosti podriadil i umelecké zameranie svojich prác. (Mráz);
nedok. podriaďovať, -uje, -ujú
|| podriadiť sa (komu, čomu) podrobiť sa: Podriadil sa ustanoveniam záveti. (Vaj.) Mladý gazda, ktorému dnes-zajtra všetko sa bude musieť podriadiť. (Kuk.);
nedok. podriaďovať sa