podráždiť -i -žď/-i! dok.
1. rozčúliť, vzrušiť, popudiť, nahnevať: výsmech ho p-l; p. psa
2. vyvolať zvýšenú (fyziol.) reakciu: vysoký tón p-l sluch; román p-l jeho predstavivosť
dráždiť -di -dia drážď/dráždi! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ pôsobiť na zmyslové al. telesné orgány a tým ich podnecovať na reakciu: d. nervy, zmysly; d. niečiu fantáziu, zvedavosť podnecovať; ostré svetlo dráždi oči; dym dráždi dýchacie cesty; roztok dráždiaci pokožku; neos. dráždi ho na kašeľ, na močenie; Vôňa koláčov dráždila naše detské chute. [M. Figuli]; Lena sa mu vysmieva, dráždi každého muža v jeho prítomnosti. [I. Hudec] 2. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať v niekom vnútorný nepokoj, podráždenie; syn. popudzovať, hnevať, rozčuľovať, znepokojovať: d. protivníka, súpera; d. býka; d. psa palicou; d. niekoho svojím správaním; netreba ho zbytočne d.; vnútorne ho to dráždilo; svojimi názormi mnohých dráždil, ba provokoval ▷ opak. dráždievať -va -vajú -val; dok. ↗ podráždiť
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
podráždiť p. nahnevať, rozčúliť, popudiť 1
pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať
popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevať • pobúriť • rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúli • podráždiť • vydráždiť • expr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomných • expr.: podpichnúť • popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňom • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinu • kniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovalo • expr.: nahuckať • pohuckať • podhuckať • naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne
2. p. podnietiť 1
rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novín • rozrušiť sa • vzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušil • podráždiť sa • popudiť sa • pobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtoch • skypieť • vzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypel • rozhorčiť sa • roztrpčiť sa • kniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťou • expr.: rozzúriť sa • rozbesniť sa • rozbesnieť sa • kniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)
p. aj nahnevať sa
rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť • vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila • rozrušiť • vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil • podráždiť • popudiť • pohnevať • pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov • rozhorčiť • roztrpčiť • kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil • expr.: rozzúriť • rozbesniť • rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriť • rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili • hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže • kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky • fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery • subšt. vyhecovať
rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušila • rozhýbať • rozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvo • vzbúriť • rozbúriť • otriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriasla • rozvíriť • zvíriť • expr. rozryť • kniž.: rozjatriť • zjatriť • zvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené city • expr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralo • rozdráždiť • podráždiť • pobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždil • rozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil dav • znepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili
2. p. porušiť 1
dráždiť, -i, -ia, rozk. dráždi/drážď nedok.
1. (koho, čo) znepokojovať, rozčuľovať, hnevať: d. psa; Dráždila ho celá tá atmosféra. (Tat.) Blikotavý plamienok osvetľuje jeho šiju, dráždi ho. (Chrob.)
2. (čo, koho i bezpredm.) podnecovať, vzrušovať, nutkať: Belasé vlny dráždia bujnú fantáziu. (Ráz.); d. nervstvo, zmysly; neos. dráždi ho na kašľanie, na močenie; Počnú nosiť jedlá, dráždiace už i príjemnou vôňou. (Ráz.);
opak. dráždievať, -a, -ajú;
dok. podráždiť i rozdráždiť
podráždiť, -i, -ia, rozk. -dráždi/-drážď dok.
1. (koho, čo) rozčúliť, nahnevať: p. psa; Matkine slová ho (otca) podráždia. (Al.)
2. (koho, čo) vzrušiť, roznietiť: Víno otca podráždilo. (Al.) Vôňa čerstvej krvi podráždila mi nozdry. (Fig.)
3. (čo) vyviesť z normálneho fyziologického stavu: p. nervy, zmysly;
nedok. dráždiť, zried. i podrážďovať, -uje, -ujú
|| podráždiť sa
1. nahnevať sa, rozčúliť sa: Šporinský podráždil sa nesmierne. (Tim.)
2. dostať sa z normálneho fyziologického stavu: koža sa podráždi