Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

podráždiť -i -žď/-i! dok.

1. rozčúliť, vzrušiť, popudiť, nahnevať: výsmech ho p-l; p. psa

2. vyvolať zvýšenú (fyziol.) reakciu: vysoký tón p-l sluch; román p-l jeho predstavivosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podráždiť ‑i ‑ia ‑žď/‑i! dok.

dráždiť -di -dia drážď/dráždi! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ pôsobiť na zmyslové al. telesné orgány a tým ich podnecovať na reakciu: d. nervy, zmysly; d. niečiu fantáziu, zvedavosť podnecovať; ostré svetlo dráždi oči; dym dráždi dýchacie cesty; roztok dráždiaci pokožku; neos. dráždi ho na kašeľ, na močenie; Vôňa koláčov dráždila naše detské chute. [M. Figuli]; Lena sa mu vysmieva, dráždi každého muža v jeho prítomnosti. [I. Hudec]
2. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať v niekom vnútorný nepokoj, podráždenie; syn. popudzovať, hnevať, rozčuľovať, znepokojovať: d. protivníka, súpera; d. býka; d. psa palicou; d. niekoho svojím správaním; netreba ho zbytočne d.; vnútorne ho to dráždilo; svojimi názormi mnohých dráždil, ba provokoval
opak. dráždievať -va -vajú -val; dok.podráždiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


podráždiť p. nahnevať, rozčúliť, popudiť 1


pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať


popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevaťpobúriťrozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúlipodráždiťvydráždiťexpr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomnýchexpr.: podpichnúťpopichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňomexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinukniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovaloexpr.: nahuckaťpohuckaťpodhuckaťnaštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

2. p. podnietiť 1


rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novínrozrušiť savzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušilpodráždiť sapopudiť sapobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtochskypieťvzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypelrozhorčiť saroztrpčiť sakniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťouexpr.: rozzúriť sarozbesniť sarozbesnieť sakniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)

p. aj nahnevať sa


rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiťvydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždilarozrušiťvzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušilpodráždiťpopudiťpohnevaťpobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanovrozhorčiťroztrpčiťkniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčilexpr.: rozzúriťrozbesniťrozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriťrozjatriť: netaktné reči ju rozjatrilihovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádžekniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľkyfraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z mierysubšt. vyhecovať

p. aj nahnevať


rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušilarozhýbaťrozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvovzbúriťrozbúriťotriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriaslarozvíriťzvíriťexpr. rozryťkniž.: rozjatriťzjatriťzvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené cityexpr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralorozdráždiťpodráždiťpobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždilrozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil davznepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

2. p. porušiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dráždiť, -i, -ia, rozk. dráždi/drážď nedok.

1. (koho, čo) znepokojovať, rozčuľovať, hnevať: d. psa; Dráždila ho celá tá atmosféra. (Tat.) Blikotavý plamienok osvetľuje jeho šiju, dráždi ho. (Chrob.)

2. (čo, koho i bezpredm.) podnecovať, vzrušovať, nutkať: Belasé vlny dráždia bujnú fantáziu. (Ráz.); d. nervstvo, zmysly; neos. dráždi ho na kašľanie, na močenie; Počnú nosiť jedlá, dráždiace už i príjemnou vôňou. (Ráz.);

opak. dráždievať, -a, -ajú;

dok. podráždiť i rozdráždiť


podráždiť, -i, -ia, rozk. -dráždi/-drážď dok.

1. (koho, čo) rozčúliť, nahnevať: p. psa; Matkine slová ho (otca) podráždia. (Al.)

2. (koho, čo) vzrušiť, roznietiť: Víno otca podráždilo. (Al.) Vôňa čerstvej krvi podráždila mi nozdry. (Fig.)

3. (čo) vyviesť z normálneho fyziologického stavu: p. nervy, zmysly;

nedok. dráždiť, zried. i podrážďovať, -uje, -ujú

|| podráždiť sa

1. nahnevať sa, rozčúliť sa: Šporinský podráždil sa nesmierne. (Tim.)

2. dostať sa z normálneho fyziologického stavu: koža sa podráždi

Morfologický analyzátor

podráždiť dokonavé sloveso
(ja) podráždim VKdsa+; (ty) podráždiš VKdsb+; (on, ona, ono) podráždi VKdsc+; (my) podráždime VKdpa+; (vy) podráždite VKdpb+; (oni, ony) podráždia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) podráždil VLdsam+; (ona) podráždila VLdsaf+; (ono) podráždilo VLdsan+; (oni, ony) podráždili VLdpah+;
(ty) podrážď, podráždi! VMdsb+; (my) podráždime, podrážďme! VMdpa+; (vy) podráždite, podrážďte! VMdpb+;
(nejako) podráždiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor