dráždiť, -i, -ia, rozk. dráždi/drážď nedok.
1. (koho, čo) znepokojovať, rozčuľovať, hnevať: d. psa; Dráždila ho celá tá atmosféra. (Tat.) Blikotavý plamienok osvetľuje jeho šiju, dráždi ho. (Chrob.)
2. (čo, koho i bezpredm.) podnecovať, vzrušovať, nutkať: Belasé vlny dráždia bujnú fantáziu. (Ráz.); d. nervstvo, zmysly; neos. dráždi ho na kašľanie, na močenie; Počnú nosiť jedlá, dráždiace už i príjemnou vôňou. (Ráz.);
opak. dráždievať, -a, -ajú;
dok. podráždiť i rozdráždiť
podráždiť, -i, -ia, rozk. -dráždi/-drážď dok.
1. (koho, čo) rozčúliť, nahnevať: p. psa; Matkine slová ho (otca) podráždia. (Al.)
2. (koho, čo) vzrušiť, roznietiť: Víno otca podráždilo. (Al.) Vôňa čerstvej krvi podráždila mi nozdry. (Fig.)
3. (čo) vyviesť z normálneho fyziologického stavu: p. nervy, zmysly;
nedok. dráždiť, zried. i podrážďovať, -uje, -ujú
|| podráždiť sa
1. nahnevať sa, rozčúliť sa: Šporinský podráždil sa nesmierne. (Tim.)
2. dostať sa z normálneho fyziologického stavu: koža sa podráždi