Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

podpichnúť -e -ú -chol dok. expr. podráždiť, popudiť, pichnúť: p. niekoho ironickou poznámkou; p. niekoho proti vedúcemu

vyskočil ako šidlom p-tý náhle;

nedok. podpichávať -a, podpichovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podpichávať ‑a ‑ajú, podpichovať ‑uje ‑ujú nedok.

doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdaťzadieraťzajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš?expr.: podpichovaťpodpichávaťhovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sarýpaťvŕtaťpichaťštúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkéhoexpr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtieraťprovokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzaťdotieraťpokúšať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podpichnúť, -ne, -nú, -chol dok. (koho)

1. expr. popudiť, pohnevať, nahuckať: Bol by ju podpichol nejakým žartovným slovom. (Jil.)

2. pichnúť (odspodku): Vzchopí sa Tribel na tieto slová ako podpichnutý. (Ráz.) Ani šidlom podpichnutá vyskočí. (Šolt.);

nedok. podpichovať, -uje, -ujú i podpichávať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

podpichovať nedokonavé sloveso
(ja) podpichujem VKesa+; (ty) podpichuješ VKesb+; (on, ona, ono) podpichuje VKesc+; (my) podpichujeme VKepa+; (vy) podpichujete VKepb+; (oni, ony) podpichujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) podpichoval VLesam+; (ona) podpichovala VLesaf+; (ono) podpichovalo VLesan+; (oni, ony) podpichovali VLepah+;
(ty) podpichuj! VMesb+; (my) podpichujme! VMepa+; (vy) podpichujte! VMepb+;
(nejako) podpichujúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor