podpal -lu L -le pl. N -ly m.
podpal, -u, 6. p. -e m. zried. podpaľovanie, podkurovanie: koks na p.; To sa jej hájenka tak prudko rozhorela, naukladaná zo smolničiek na podpal. (Tat.)
podpal m. podpaľovanie, podkurovanie: Vezňi do hrsťi spo_cieňe na potpal! (Dol. Lehota DK); Naśčipal sebe śčipek, žebi mal na potpaľ (Dl. Lúka BAR)
podpal m 1. materiál vhodný na podpaľovanie: podpáljm w tebe (v lese) oheň a spáljm w tebe káždé drewo zelené y každé drewo suché; nezahasy sa plameň pódpalu a spáli sa w ňem káždá twár (KB 1757); fomes: trúd, práchno, podpál (KS 1763); incendium: podpal (PD 18. st) 2. nabádanie, podnet: k yakemu užitku gest nemjrne bohatswj, zlich wecj podpal (KoB 1666); pozůstáwá w nás podpal k hrjchu (ŽP 1788)