podpísať -še -šu dok.
1. opatriť, potvrdiť svojím podpisom: p. dohodu, zápisnicu; p. prímerie; to p-m! i fraz. súhlasím s tým
2. napísať meno iného; napodobniť cudzí podpis: p. niekoho na listinu;
nedok. podpisovať
// podpísať sa napísať svoje meno: čitateľne sa p. na potvrdenie;
nedok. podpisovať sa
nepodpísaný -ná -né príd. 1. ▶ pod ktorým nie je (často úmyselne) uvedené meno, anonymný; op. podpísaný: n. list; nepodpísané udanie; Nepodpísané materiály publikované vo Finančnom spravodajstve sú prevzaté z agentúrneho servisu TASR. [Pd 1994] 2. ▶ ktorý nie je podpísaný, neznámy: n. autor textu, maľby ▷ ↗ i podpísať
podpísať opatriť, označiť podpisom • signovať: maliar podpísal, signoval svoj obraz • šifrovať (podpísať šifrou): doklady šifroval sám riaditeľ • parafovať (opatriť podpisovou značkou) • popodpisovať (postupne podpísať viac vecí)
podpísať, -še, -šu dok.
1. (čo) opatriť vlastným podpisom (na znamenie súhlasu, správnosti, záruky): p. list, spis, zmluvu, dohodu, zápisnicu, zmenku; p. rozsudok;
2. (čo) napísať pod niečo: Šesť si podpíšem, jedno mi ostane. (Ráz.)
3. (koho, čo) napísať meno niekoho na niečo , napodobiť podpis dakoho; napísať svoje meno na niečo: Podpísala som ťa. (Jil.) Treba mi temer pol hodiny, kým si meno podpíšem. (Kal.);
nedok. podpisovať, -uje, -ujú
|| podpísať sa napísať svoje meno: p. sa na list; Podpísal sa ako svedok. (Tim.);