podozrievať -a nedok. mať, prejavovať podozrenie: p. niekoho z krádeže; p-l ho, že nesplní slovo; vzájomne sa p.
podozrievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
podozrievať p. upodozrievať
upodozrievať mať domnienku, že niekto koná niečo zlé, protiprávne a pod. • podozrievať • mať podozrenie: (u)podozrievajú vás z nečestného postupu; mám podozrenie, že v účtoch niečo nie je v poriadku • zastaráv. potvárať: potvárať niekoho z klamstva
podozrievať, -a, -ajú nedok.
1. (koho) mať, vyjadrovať, prejavovať podozrenie voči niekomu: Mňa podozrievať mu ani na rozum neprišlo. (Šolt.) Každá podozrievala muža z nevery. (Zgur.)
2. zastar. (čo) prejavovať pochybnosť o niečom, nedôverovať niečomu: U Vrchovského podozrievam motív ctižiadosti. (Hurb.)
podozrievať nedok. strsl, zsl mať, prejavovať podozrenie: Velmi náz podozrievali a znova náz začali vizitíruvaťi (Vráble); Jeho podozriavali, ež van búl ťiaš pri tom (Turčok REV); Hu veru podezrievam (Val. Belá PDZ)
podozrievať [podezrí-] ndk o kom, o čom mať podozrenie voči niekomu, niečomu: o kterychž to vpadu ne wiceg gsem podezrjwal gako o Jeronymowy aneb Ambružowy (MP 1718)