podopierať i podpierať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo; čo čím) zospodu al. zo strán niekoho al. niečo držať, aby to nespadlo, nekleslo (aby nespadol); dávať niekomu al. niečomu oporu: strop podopierajú stĺpy; Do izby vojde Martin s Janom, ktorý ho podopiera. (Heč.) Strecha sa preborila a jeden trám, čo ju podopieral, sa zrútil. (Fel.) Rukami podopiera si hlavu. (Kal.) Joža podopiera hlavu o dlaň. (Tim.) Kostnatou rukou podpiera čelo vráskami zryté. (Kras.); pavlač podpierajúca pokrov domu (Kal.) Klesla by, keby ju Mišo nepodpieral. (Fr. Kráľ)
● hovor. p. uhly, steny nič nerobiť, postávať;
2. (koho, čo) morálne al. hmotne podporovať, pomáhať niekomu, niečomu: Harminc vedel mládež podpierať. (Al.) Vy ste vždy podopierali slabých. (Al.) Matiašovu mienku podopierali nádvorník a Bátory. (Kal.) Priviňže k prsiam syna, on ťa v starobe podpiera. (Botto)
3. (čo čím) zdôvodňovať, odôvodňovať: Čím podopierate svoj nesúhlas? (Záb.);
dok. podoprieť
|| podopierať sa i podpierať sa (na čo, o čo, čím) používať niečo ako oporu, opierať sa na niečo, o niečo: Oboma lakťami sa podopiera na stôl. (Tim.) Podopiera sa o svoju valašku. (Chrob.) Podopieral sa palicou. (Pláv.);
dok. podoprieť sa
podoprieť, -prie, -prú, -prel, -prený/-pretý, rozk. -pri dok.
1. (čo, čo čím, koho) postaviť, položiť nejakú vec k niečomu tak, aby to malo oporu, dať niečomu al. niekomu oporu: p. strom; p. plot brvnom; Stenu podoprieť drúkmi. (Tal.) Radim podoprel padajúceho. (Jégé); p. si boky, hlavu;
2. (koho, čo) poskytnúť niekomu al. niečomu morálnu al. hmotnú podporu, podporiť: Ako ho mohol podoprieť richtár — a nie, ešte ho zamočil. (Kuk.) Tých niekoľko groší podoprelo by jeho živorenie. (Gab.)
3. (čo čím) zdôvodniť, podložiť: p. tvrdenie, tézu faktami; Z mnohých pamiatok hľadí na vás historické, dokumentami podopreté tisícletie. (Vaj.);
nedok. podopierať i podpierať
|| podoprieť sa (na čo, o čo) použiť niečo ako oporu: Zdalo sa mu, že sa nebude môcť na nič podoprieť a odpadne. (Jes.) Podoprel sa o palicu. (Pláv.);
nedok. podopierať sa i podpierať sa