Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podoprieť, podprieť -ie -ú -tý/-ný dok.

1. umiestniť pod niečo oporu, upevniť zachytením odspodu: p. jabloň, p. chorého; p. si hlavu

2. kniž. poskytnúť posilu, podporiť: p. niekoho v nešťastí

3. odôvodniť, zdôvodniť: p. svoju mienku faktmi;

nedok. podopierať, podpierať -a

● p. stenu, uhly zaháľať

// podoprieť sa, podprieť sa oprieť sa: p. sa o palicu;

nedok. podopierať sa, podpierať sa

podoprieť, podprieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok.

podoprieť sa, podprieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retý/-rený -retie sa/-renie sa dok.

podopierať i podpierať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čo čím) zospodu al. zo strán niekoho al. niečo držať, aby to nespadlo, nekleslo (aby nespadol); dávať niekomu al. niečomu oporu: strop podopierajú stĺpy; Do izby vojde Martin s Janom, ktorý ho podopiera. (Heč.) Strecha sa preborila a jeden trám, čo ju podopieral, sa zrútil. (Fel.) Rukami podopiera si hlavu. (Kal.) Joža podopiera hlavu o dlaň. (Tim.) Kostnatou rukou podpiera čelo vráskami zryté. (Kras.); pavlač podpierajúca pokrov domu (Kal.) Klesla by, keby ju Mišo nepodpieral. (Fr. Kráľ)

● hovor. p. uhly, steny nič nerobiť, postávať;

2. (koho, čo) morálne al. hmotne podporovať, pomáhať niekomu, niečomu: Harminc vedel mládež podpierať. (Al.) Vy ste vždy podopierali slabých. (Al.) Matiašovu mienku podopierali nádvorník a Bátory. (Kal.) Priviňže k prsiam syna, on ťa v starobe podpiera. (Botto)

3. (čo čím) zdôvodňovať, odôvodňovať: Čím podopierate svoj nesúhlas? (Záb.);

dok. podoprieť

|| podopierať sa i podpierať sa (na čo, o čo, čím) používať niečo ako oporu, opierať sa na niečo, o niečo: Oboma lakťami sa podopiera na stôl. (Tim.) Podopiera sa o svoju valašku. (Chrob.) Podopieral sa palicou. (Pláv.);

dok. podoprieť sa

podoprieť, -prie, -prú, -prel, -prený/-pretý, rozk. -pri dok.

1. (čo, čo čím, koho) postaviť, položiť nejakú vec k niečomu tak, aby to malo oporu, dať niečomu al. niekomu oporu: p. strom; p. plot brvnom; Stenu podoprieť drúkmi. (Tal.) Radim podoprel padajúceho. (Jégé); p. si boky, hlavu;

2. (koho, čo) poskytnúť niekomu al. niečomu morálnu al. hmotnú podporu, podporiť: Ako ho mohol podoprieť richtár — a nie, ešte ho zamočil. (Kuk.) Tých niekoľko groší podoprelo by jeho živorenie. (Gab.)

3. (čo čím) zdôvodniť, podložiť: p. tvrdenie, tézu faktami; Z mnohých pamiatok hľadí na vás historické, dokumentami podopreté tisícletie. (Vaj.);

nedok. podopierať i podpierať

|| podoprieť sa (na čo, o čo) použiť niečo ako oporu: Zdalo sa mu, že sa nebude môcť na nič podoprieť a odpadne. (Jes.) Podoprel sa o palicu. (Pláv.);

nedok. podopierať sa i podpierať sa

podoprieť, podprieť i podoprúť dok. csl umiestniť pod niečo oporu, upevniť zachytením odspodu: Krov podopreli stĺpami, abi sa ňezvaleu̯ (Návojovce TOP); Tá hräda sä dák prehla, misín ju podoprieď dákin kolon (Kokava n. Rim. RS); Podoprúl prevalenú smmrekovú haluz (Kameňany REV); Čože já už na staréj chalupe podeprem!? (Skalka n. Váh. TRČ); Tá spoňňá halúz mosela biť potpretá, abi sa ňezlomila (Lapáš NIT); Mosím nekeré preťížené haluze podeprít (Skalica); Chižu maľi podepartu s drevami (Haniska KOŠ); podopric s koľikom scenu (Remeniny GIR)
F. na tim je śvet potparti (Sobrance) - to je najdôležitejšie

podoprieť sa i podoprúť sa dok. strsl oprieť sa o niečo: Podoprela sa o motiku a stála aj hoďinu (Návojovce TOP); Podoprúl se o stroma a zaspal (Kameňany REV)

podprieť p. podoprieť

podopierať p. podoprieť

podoprieť [podo-, pode-; -í-] dk čo (s) čím zospodu al. zboku dať, podložiť podperu, aby niečo nespadlo, nezlomilo sa ap.: cziffrowane stlupi, czo klanicze su s nimi podeprene (O. KAMEŇ 1664); archu, kdy se měla zwrátit, podeprel (SK 1697); consolidare parietem: podepriti sťenu (KS 1763); (Herkules) telo swe na kig swug podoprel PT 1796; wisice konare podepri (PR 18. st);
x. pren učenj me k padu naklonene chtel sem z knižečku podepriti (DuH 1723) povzbudiť; podopierať [-ie, -í-], podpierať [-í-] ndk
1. čo čím zospodu al. zboka niečo podložiť (podperou), držať, aby nespadlo, nezlomilo sa ap.: fulciu: podpiram (VT 1648); winičyar wjne ratolesti listnate tjčkamy podopiera (KoB 1666); aliquid undiqve fulcire: nečo odewssad podpjrati (KS 1763); cymrowati: bani neb ssachtu dřewem oprawowati a podpjrati (LZ 1776); krow podepíran biťi (BN 1789); stromi plne owocj podpirag (PR 18. st);
x. pren (Bože) podpéraj naso plaché serdtzo (HPS 1752) povzbudzuj
2. koho podporovať niekoho: žadneho spomocnjka nebylo, kdo by podpjral (SP 1696); sustendo: podpjrám, chowám, žiwjm: adminiculo: podpjrám, pomáhám, fedrugem (KS 1763); podoprieť sa dk čím, na čo oprieť sa o niečo: na zemi sedice opily, podeprel se byl rukou na zem (ZVOLEN 1636); dúffáni máss w palici trsťennég tégto polámanég w Aegyptu, na kterú kdy sa podépre člowek, wégde do ruki geho y prebódne gu (KB 1756); insistere hastae: na kopigu se podepriti (KS 1763); podopierať sa ndk pomáhať si udržať rovnú polohu: magicjcimu git na wandry škorne prisluchagi a palica neb palička, z kteru by se podpyeral; zelyna na hlubik neb stlupik se podepiera (KoB 1666); (pri písaní) tělo se podepjra na lewé rameno (UP 1780); nagdess ňeco z čym se mužess w behu podpiráťi (GP 1782); pren posilňovať sa: z tu wéru se podpérám po wek nyekonyetsni (HPS 1752); telo se podpira zdrawim, srdce z weselostu (GV 1755)