Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

podoprieť, podprieť -ie -ú -tý/-ný dok.

1. umiestniť pod niečo oporu, upevniť zachytením odspodu: p. jabloň, p. chorého; p. si hlavu

2. kniž. poskytnúť posilu, podporiť: p. niekoho v nešťastí

3. odôvodniť, zdôvodniť: p. svoju mienku faktmi;

nedok. podopierať, podpierať -a

p. stenu, uhly zaháľať

// podoprieť sa, podprieť sa oprieť sa: p. sa o palicu;

nedok. podopierať sa, podpierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podopierať ‑a ‑ajú nedok.; podopierať sa

argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumentypodávať argumentydôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumentyoperovaťdokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxipodopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou


leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


opierať sa 1. používať niečo ako oporu • podopierať sapodpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatuexpr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa!

2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo • zapierať satlačiťzatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na pákuzried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot

3. p. spoliehať sa


podopierať 1. porov. podložiť 1, 2 2. p. podporovať


podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivitepomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha hohovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinuhovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciufraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojídržať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľexponovať saangažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostrediaslang. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech niekomu)


zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňošípovaľovať saponevierať sazried. povaľkávať sapostávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri roboteexpr.: hlivieťdarebáčiťdaromníčiťhniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčilnár.: heverovať (Timrava)oblieňať (Timrava)vylihovaťvylihúvaťpolihovaťpolihúvaťexpr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihujefraz. podopierať uhly

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podopierať i podpierať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čo čím) zospodu al. zo strán niekoho al. niečo držať, aby to nespadlo, nekleslo (aby nespadol); dávať niekomu al. niečomu oporu: strop podopierajú stĺpy; Do izby vojde Martin s Janom, ktorý ho podopiera. (Heč.) Strecha sa preborila a jeden trám, čo ju podopieral, sa zrútil. (Fel.) Rukami podopiera si hlavu. (Kal.) Joža podopiera hlavu o dlaň. (Tim.) Kostnatou rukou podpiera čelo vráskami zryté. (Kras.); pavlač podpierajúca pokrov domu (Kal.) Klesla by, keby ju Mišo nepodpieral. (Fr. Kráľ)

hovor. p. uhly, steny nič nerobiť, postávať;

2. (koho, čo) morálne al. hmotne podporovať, pomáhať niekomu, niečomu: Harminc vedel mládež podpierať. (Al.) Vy ste vždy podopierali slabých. (Al.) Matiašovu mienku podopierali nádvorník a Bátory. (Kal.) Priviňže k prsiam syna, on ťa v starobe podpiera. (Botto)

3. (čo čím) zdôvodňovať, odôvodňovať: Čím podopierate svoj nesúhlas? (Záb.);

dok. podoprieť

|| podopierať sa i podpierať sa (na čo, o čo, čím) používať niečo ako oporu, opierať sa na niečo, o niečo: Oboma lakťami sa podopiera na stôl. (Tim.) Podopiera sa o svoju valašku. (Chrob.) Podopieral sa palicou. (Pláv.);

dok. podoprieť sa


podoprieť, -prie, -prú, -prel, -prený/-pretý, rozk. -pri dok.

1. (čo, čo čím, koho) postaviť, položiť nejakú vec k niečomu tak, aby to malo oporu, dať niečomu al. niekomu oporu: p. strom; p. plot brvnom; Stenu podoprieť drúkmi. (Tal.) Radim podoprel padajúceho. (Jégé); p. si boky, hlavu;

2. (koho, čo) poskytnúť niekomu al. niečomu morálnu al. hmotnú podporu, podporiť: Ako ho mohol podoprieť richtár — a nie, ešte ho zamočil. (Kuk.) Tých niekoľko groší podoprelo by jeho živorenie. (Gab.)

3. (čo čím) zdôvodniť, podložiť: p. tvrdenie, tézu faktami; Z mnohých pamiatok hľadí na vás historické, dokumentami podopreté tisícletie. (Vaj.);

nedok. podopierať i podpierať

|| podoprieť sa (na čo, o čo) použiť niečo ako oporu: Zdalo sa mu, že sa nebude môcť na nič podoprieť a odpadne. (Jes.) Podoprel sa o palicu. (Pláv.);

nedok. podopierať sa i podpierať sa

Morfologický analyzátor

podopierať nedokonavé sloveso
(ja) podopieram VKesa+; (ty) podopieraš VKesb+; (on, ona, ono) podopiera VKesc+; (my) podopierame VKepa+; (vy) podopierate VKepb+; (oni, ony) podopierajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) podopieral VLesam+; (ona) podopierala VLesaf+; (ono) podopieralo VLesan+; (oni, ony) podopierali VLepah+;
(ty) podopieraj! VMesb+; (my) podopierajme! VMepa+; (vy) podopierajte! VMepb+;
(nejako) podopierajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor