Slovenské slovníky

argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumenty • podávať argumenty • dôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumenty • operovať • dokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxi • podopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať

niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte • expr.: teperiť • terigať • trepať • vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice • nosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášať • donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy • nosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromy • brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu • zanášať • odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever • strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou • nosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajú • klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť

opierať sa 1. používať niečo ako oporu • podopierať sa • podpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatu • expr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa!

2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo • zapierať sa • tlačiť • zatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na páku • zried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot

3. p. spoliehať sa

podopierať 1. porov. podložiť 1, 2 2. p. podporovať

podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivite • pomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha ho • hovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinu • hovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciu • fraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojí • držať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľ • exponovať sa • angažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostredia • slang. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech niekomu)

zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

podopierať i podpierať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čo čím) zospodu al. zo strán niekoho al. niečo držať, aby to nespadlo, nekleslo (aby nespadol); dávať niekomu al. niečomu oporu: strop podopierajú stĺpy; Do izby vojde Martin s Janom, ktorý ho podopiera. (Heč.) Strecha sa preborila a jeden trám, čo ju podopieral, sa zrútil. (Fel.) Rukami podopiera si hlavu. (Kal.) Joža podopiera hlavu o dlaň. (Tim.) Kostnatou rukou podpiera čelo vráskami zryté. (Kras.); pavlač podpierajúca pokrov domu (Kal.) Klesla by, keby ju Mišo nepodpieral. (Fr. Kráľ)

● hovor. p. uhly, steny nič nerobiť, postávať;

2. (koho, čo) morálne al. hmotne podporovať, pomáhať niekomu, niečomu: Harminc vedel mládež podpierať. (Al.) Vy ste vždy podopierali slabých. (Al.) Matiašovu mienku podopierali nádvorník a Bátory. (Kal.) Priviňže k prsiam syna, on ťa v starobe podpiera. (Botto)

3. (čo čím) zdôvodňovať, odôvodňovať: Čím podopierate svoj nesúhlas? (Záb.);

dok. podoprieť

|| podopierať sa i podpierať sa (na čo, o čo, čím) používať niečo ako oporu, opierať sa na niečo, o niečo: Oboma lakťami sa podopiera na stôl. (Tim.) Podopiera sa o svoju valašku. (Chrob.) Podopieral sa palicou. (Pláv.);

dok. podoprieť sa

podoprieť, -prie, -prú, -prel, -prený/-pretý, rozk. -pri dok.

1. (čo, čo čím, koho) postaviť, položiť nejakú vec k niečomu tak, aby to malo oporu, dať niečomu al. niekomu oporu: p. strom; p. plot brvnom; Stenu podoprieť drúkmi. (Tal.) Radim podoprel padajúceho. (Jégé); p. si boky, hlavu;

2. (koho, čo) poskytnúť niekomu al. niečomu morálnu al. hmotnú podporu, podporiť: Ako ho mohol podoprieť richtár — a nie, ešte ho zamočil. (Kuk.) Tých niekoľko groší podoprelo by jeho živorenie. (Gab.)

3. (čo čím) zdôvodniť, podložiť: p. tvrdenie, tézu faktami; Z mnohých pamiatok hľadí na vás historické, dokumentami podopreté tisícletie. (Vaj.);

nedok. podopierať i podpierať

|| podoprieť sa (na čo, o čo) použiť niečo ako oporu: Zdalo sa mu, že sa nebude môcť na nič podoprieť a odpadne. (Jes.) Podoprel sa o palicu. (Pláv.);

nedok. podopierať sa i podpierať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

podopierať i podpierať nedok. csl umiestňovať pod niečo oporu, upevňovať zachytením odspodu: Celí ča_som ich podopierala, kím ňeprišla pomoc (Žaškov DK); A ten, čo bou̯ za vozom, moseu̯ podopieraťi zo skalou, abe si koňíke odechle (V. Lom MK); Potpiarám tia dvere, ebi mi bulo chladnéši (Repištia REV); To susedove bolo šetko stúpámi podepiérané (Dol. Súča TRČ); Kobelina kec ca rosciskla, mosela sa podepiérat s potperámi (Trakovice HLO); Domi sa moseli podepírat, lebo voda ich podmívau̯a (Záh. Ves MAL); Muśime ho podopirac, bo sam ňevivladňe isc (Spiš. Podhradie LVO); Potporka potpira klaňicu (Dl. Lúka BAR); Zaprahnul ju (kravu) človek, bil, ciskal, za ňu pľeca potperal (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. potpéraťi sťenu (Ozdín LUČ), uhli podopierať (Rim. Píla RS) - iron. nič nerobiť, o lenivom človekovi

podopierať sa i podpierať sa nedok. strsl, zsl opierať sa: Jäko íh už duriľi, tak pritom sa podopieraľi drúkmi a robiľi hurt (Dlhá n. Or. DK); Mau̯ som karabín, nu_son sa podopierau̯ a išiou̯ son nazat (Slovany MAR); Ňemán sa na koho potpiérat (Bošáca TRČ); Ale aj ket sa podepíráme, hlavňe že sa ešče vlečeme (Skalica); potpiarať se (Rozložná ROŽ)
F. ti sú ščasliví, kerí sa potpírajú dobrím zdravím! (Skalica) - ktorí sú zdraví, rozvážni

podpierať p. podopierať

podpierať sa p. podopierať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

podopierať p. podoprieť

podoprieť [podo-, pode-; -í-] dk čo (s) čím zospodu al. zboku dať, podložiť podperu, aby niečo nespadlo, nezlomilo sa ap.: cziffrowane stlupi, czo klanicze su s nimi podeprene (O. KAMEŇ 1664); archu, kdy se měla zwrátit, podeprel (SK 1697); consolidare parietem: podepriti sťenu (KS 1763); (Herkules) telo swe na kig swug podoprel PT 1796; wisice konare podepri (PR 18. st);
x. pren učenj me k padu naklonene chtel sem z knižečku podepriti (DuH 1723) povzbudiť; podopierať [-ie, -í-], podpierať [-í-] ndk
1. čo čím zospodu al. zboka niečo podložiť (podperou), držať, aby nespadlo, nezlomilo sa ap.: fulciu: podpiram (VT 1648); winičyar wjne ratolesti listnate tjčkamy podopiera (KoB 1666); aliquid undiqve fulcire: nečo odewssad podpjrati (KS 1763); cymrowati: bani neb ssachtu dřewem oprawowati a podpjrati (LZ 1776); krow podepíran biťi (BN 1789); stromi plne owocj podpirag (PR 18. st);
x. pren (Bože) podpéraj naso plaché serdtzo (HPS 1752) povzbudzuj
2. koho podporovať niekoho: žadneho spomocnjka nebylo, kdo by podpjral (SP 1696); sustendo: podpjrám, chowám, žiwjm: adminiculo: podpjrám, pomáhám, fedrugem (KS 1763); podoprieť sa dk čím, na čo oprieť sa o niečo: na zemi sedice opily, podeprel se byl rukou na zem (ZVOLEN 1636); dúffáni máss w palici trsťennég tégto polámanég w Aegyptu, na kterú kdy sa podépre člowek, wégde do ruki geho y prebódne gu (KB 1756); insistere hastae: na kopigu se podepriti (KS 1763); podopierať sa ndk pomáhať si udržať rovnú polohu: magicjcimu git na wandry škorne prisluchagi a palica neb palička, z kteru by se podpyeral; zelyna na hlubik neb stlupik se podepiera (KoB 1666); (pri písaní) tělo se podepjra na lewé rameno (UP 1780); nagdess ňeco z čym se mužess w behu podpiráťi (GP 1782); pren posilňovať sa: z tu wéru se podpérám po wek nyekonyetsni (HPS 1752); telo se podpira zdrawim, srdce z weselostu (GV 1755)

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

by mali podopierať všetky úrovne ≈ devraient sous-tendre tous les niveaux
kvality by mali podopierať ≈ la qualité devraient sous-tendre
že ju musel podopierať ≈ qu'il dut la soutenir

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

päsťou si podopierala bradu ≈ pěstí si podpírala bradu
podopierala bradu a študovala ≈ podpírala bradu a studovala
podopieralo mi chrbát, kým ≈ podpíralo mi záda, dokud
pomaličky dvíhalo a podopieralo ≈ pomaloučku zdvihalo a podpíralo
príslovie, že žena podopiera ≈ přísloví, že žena podepírá
rifliach, päsťou si podopierala ≈ riflích, pěstí si podpírala
si podopierala bradu a ≈ si podpírala bradu a
spoločníčka podopierala sediaceho Švejka ≈ barončina podpírala sedícího Švejka
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

čudné stvorenia, ktoré podopierajú ≈ odd creatures that support
jednou rukou si podopierala ≈ one hand supporting her
Maud podopierala a viedla ≈ Maud guided and supported
rukou si podopierala tvár ≈ hand supporting her cheek
rukou si podopiera tvár ≈ hand props her face
sebou, podopieral ju, kým ≈ him, holding her until
som si podopieral čelo ≈ curled around my forehead
stĺp, čo podopieral verandu ≈ a pillar, whereat the
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu