podobrotky prísl. tak, že netreba násilie, nátlak, nútenie, podobrom, op. pozlotky: ustúpiť p.; nechcel privoliť ani p., ani pozlotky
dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne) • sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkcie • podobrotky • podobrom • podobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejde • nenútene • nevynútene
porov. aj dobrovoľný
podobrom, podobrote, podobrotky p. dobrovoľne
podobrotky prísl. bez použitia násilia, nátlaku, bez hnevu ap., podobrom, podobrote: Keď ju podobrotky nenakriatol, veru ju aj bil. (Tat.) Azda by bolo najlepšie celú vec podobrotky urovnať. (Zgur.)