Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ssj hssj

pod, podo (v spoj. podo mňa/mnou, podo dvere/-mi) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie nižšie od niečoho, niekoho, op. nad(o): skryť sa p. posteľ, padnúť p. stôl, chytiť p. pazuchu, podpísať sa p. výzvu

2. inštitúciu, útvar, silu ap., ktorej niečo podlieha: patriť p. ministerstvo, p. správu, dostať niekoho, niečo p. svoj vplyv

3. hranicu, mieru: teplota klesla p. nulu; nepýta za obraz p. päťtisíc; predať p. cenu so stratou; vesta p. pás

4. účel, cieľ: vziať dieťa p. opateru, p. ochranu, dať niečo p. nôž

B. s I vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho, niekoho, op. nad: sedieť p. stromom, plávať pod vodou; krajina je p. snehom pokrytá snehom; rodičia bývajú p. nami

2. inštitúciu, útvar, silu ap., ktorej niečo podlieha, op. nad: Slováci žili p. Turkami; pracovať p. prísnym vedúcim, byť p. dozorom, p. jarmom, p. vplyvom niekoho

3. spôsob, prostredníctvo a mieru: vystupovať p. cudzím menom, dosvedčiť p. prísahou, rozumieť niečo p. pojmom, predať p. cenou; teplota p. nulou

4. príčinu, dôvod, od: zvaliť sa p. úderom, prašťať p. ťarchou, zachvieť sa p. pohľadom, odísť p. zámienkou, že ...

5. podmienku: urobiť niečo p. prísľubom, p. podmienkou, že ...

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pod, podo (v spoj. podo mňa/mnou, podo dvere/dvermi) predl. s A i I

pod, podo predl. s A i I (v spojení podo mňa/mnou, podo dvere/dvermi)

-do/1384941±600 35.73: prepozície vokal. 15603 odo/8880 predo/4709 nado/1602 podo/401 spredo/8 (1/3)

-o/19676156±19853 33.55: prepozície vokal. 1054764 vo/453016 so/296679 zo/287982 odo/8880 predo/4709 nado/1602 bezo/1195 podo/401 cezo/289 spredo/8 (1/3)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podo p. pod


pod (podo len v spojeniach podo mnou, podo mňa, podo dvermi) predl.

I. so 7. p.

1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje v nižšej polohe, ako je vec (osoba), miesto označená(-é) menom v 7. p. (op. nad); sedieť pod stromom, niečo leží pod stolom; prejsť, stáť pod bránou, pod schodami; cencúle (visia) pod odkvapom (Al.); poznámky pod čiarou; mať ruky založené pod hlavou; šatka uviazaná pod bradou; spať pod perinou, pod dekou prikrytý perinou, dekou; skrývať niečo pod kabátom; kopať, pracovať pod zemou v hĺbke (napr. v bani); plávať pod vodou úplne ponorený do vody; voda tečie pod ľadom; Na druhý deň bolo mesto pod snehom (Jes.) zasnežené. Rodičia pod rovom odpočívajú (Čaj.) v hrobe. Niesol pod pazuchou husle. (Kuk.) Šiel pod bremenom nachýlený. (Lajč.); mať, nahnutá pod batohom (Kuk.); Nohy sa pod ním kĺžu. (Chrob.) (Dieťa) má skoro pod sebou. (Švant.) Pod týmito práporom stoja všetci. (Jes.) sú rovnakého zmýšľania, presvedčenia; pod ťarchou túžby (Vaj.) o veľkej túžbe; Klesajú pod ťarchou múk. (Tim.) Mať zhrbená pod ťarchou rokov (Kuk.) od staroby. Sprevádzali ma štyria vojaci pod bajonetmi (Jes.) mali bajonety. Žandár šiel pod puškou po ulici (Urb.) mal pušku na pleci. Pod zbraňou držané vojsko (Kal.) pripravené na boj.

hovor. pliesť sa, motať sa niekomu pod nohami prekážať, zavadzať; strácať pôdu pod nohami istotu; horí mu (zem) pod nohami je v nebezpečenstve, je prenasledovaný; byť, hniť pod zemou v hrobe, byť pochovaný; pod holým, pod šírym nebom (napr. spať, bývať) vonku, vo voľnej prírode, bez prístrešia; nič nového pod slnkom na svete; kupovať, predávať niečo pod rukou súkromne; mať niečo pod strechou (napr. obilie z poľa) doma, v bezpečí; bývať s niekým pod jednou strechou v jednom dome, v spoločnej domácnosti; Toto človek musí trpieť pod svojou strechou (Kuk.) v svojom dome; držať niečo pod zámkou, pod siedmimi zámkami dobre schované, zatvorené; robiť, držať niečo pod pokrievkou v tajnosti; kniž. robiť niečo pod pláštikom, pod kepienkom niečoho zastierať niečím nesprávne, nečestné konanie; hovor. žart. mať pod klobúkom, pod čapicou byť podnapitý; mať niečo pod klobúkom byť múdry; byť pod čepcom (o žene) byť vydatá; nosiť dieťa pod srdcom o tehotnej žene; byť pod papučou podliehať vôli niekoho (obyč. o mužovi, ktorý sa nechá ovládať manželkou);

2. vyjadruje, že sa niečo nachádza al. deje vedľa, v blízkosti, ale v nižšej polohe ako vec (osoba) označená menom v 7. páde, poniže, niže niečoho: stáť pod oblokmi; Hrčia kolesá pod oknami. (Taj.) (Chlap) stenal pod stenou. (Taj.); dediny pod pätou vrchov, dedinka pod hoľami (Taj.); dedina pod hradom (Jégé); Pásal pod cestou kravy. (Taj.) Pod horou stretol stádo kráv. (Laz.) Zastavil sa pod medzou pri studničke. (Skal.); kraj pod Tatrami; boje pod Moskvou (Tat.); Pod Žilinou leží vojsko Rákocziho. (Kal.)

hovor. expr. sedieť pod pecou a) leňošiť, povaľovať sa doma; b) nezúčastňovať sa verejného, spoločenského života; mať niečo pod nosom veľmi blízko;

3. vyjadruje podriadenosť, podrobenosť niekoho al. niečoho nejakej moci, nadvláde, vplyvu: Pod Maďarmi nám bolo zle. (Jes.) Ani pod Turkami takú biedu by sme nezakúsili. (Ráz.-Mart.); nová éra pod Jelačičom (Vaj.); Radosť bola pod ním (kapitánom) slúžiť. (Jes.) Ľud žil pod panskou čižmou. (Laz.); kniž. úpieť pod cudzím jarmom, panstvom (o ľude, o národe) žiť v neslobode, v porobe; uskutočňovať niečo pod vedením, pod vodcovstvom niekoho; byť pod vplyvom niekoho, niečoho; urobiť niečo pod tlakom, pod nátlakom (napr. strachu, udalostí, verejnej mienky); byť pod dozorom, pod ochranou niekoho al. niečoho (napr. rodičov, zákona); byť pod kuratelou; pod akýmsi slepým zákonom prírody (Šolt.); Jej duša nerozvinula sa pod feruľou Podolského (Vaj.) jeho prísnou výchovou. Chlapec zostal pod opaterou tetky. (Kuk.); zastar. Učil sa pod Jánom Molnárom (Vaj.) u Molnára

hovor. mať niečo, niekoho pod rukou (napr. obchod, zamestnancov) viesť, byť zodpovedný za niečo, za niekoho;

4. vyjadruje, že sa niečo deje činnosťou, účinkom, vplyvom, pôsobením niečoho: obilie padá pod kosou; Drevo prašťalo pod nárazmi sekery. (Urb.) Má mŕtvolu pod nožom pitevným (Vaj.) pitve ju. Kdeže by dožila prirodzenej smrti pod nožom. (Vám.) pri operácii. Sneh škrípal pod krokmi. (Jes.) Pod krpcami cvrkalo mu blato. (Fr. Kráľ) Tráva šuchorila pod nohami. (Urb.) Pod jej príčinlivou rukou sa nič nestratlo (Kuk.) dobre sa o všetko starala. Pod ich rukami priam navidomoči rástol múr (Zúb.) ich prácou. Stará pod vplyvom prvého dojmu uponížila sa. (Kuk.); robiť niečo pod dojmom niečoho nechaj sa ničím ovplyvniť v konaní; Pod účinkom reči sa priklonil ku katolicizmu. (Jégé) Tvár pod pohľadom Martinovým sa červenie. (Kuk.) Vlny (sa vzdúvali) pod nápormi vetra. (Urb.) Bolesť tratí sa pod jeho vrelými bozkami. (Kuk.) Mala sa roztopiť pod žiarou jeho oka. (Kuk.)

práca mu horí, rastie pod rukami darí sa mu, rýchle, dobre pracuje;

5. vyjadruje okolnosti, spôsob, akým sa niečo deje: urobiť niečo pod nejakou podmienkou; Želka odišla pod akousi zámienkou. (Jes.); pod pečaťou tajomstva (napr. oznámiť niekomu niečo); Nabili ho pod titulom, že žaluje (na rodičov). (Jégé) Pod hrozbou pištole ho (dievča) znásilnili. (Tomašč.) Zmenil sa pod dojmom vojny. (Stod.) Zmluva sa musí pod pokutou dodržať. (Švant.); pod prísahou (napr. dosvedčiť niečo); Každý pod trestom smrti odovzdal zbraň. (Švant.) Pod týmže uhlom viedla cesta na hole (Urb.) mala rovnaké stúpanie; kniž. pod zorným uhlom niečoho (napr. hodnotiť niečo); náb. prijímať pod obojím chlieb a víno;

6. vyjadruje, že niečo nedosahuje istú hodnotu, výšku, hranicu: teplota pod nulou; predať, kúpiť niečo pod cenou za menej, ako je obvyklá cena; niečo je pod normálom (napr. výška, teplota); niečo je pod úrovňou (napr. článok) nedosahuje dobrú úroveň;

7. vyjadruje miesto, príslušnosť, vlastnosť: býva pod číslom 8 v dome, izbe č. 8; spis založený pod bežným číslom označený číslom; Vždy len pod týmto menom spomínam na ňu. (Letz) (Spolok) bol známy pod menom Klub silných (Vaj.) nazývali ho tak; písať pod pseudonymom, vystupovať pod cudzím (krycím) menom; Čo myslíš pod tým? (Ráz.) tým. Rozumel pod tým svoje bacily. (Šolt.); tovar pod dobrou, známou značkou; zastar. Zvedela, že je pod penziou (Gab.) v penzii;

8. zastar. za, počas, cez: Rodičia mu jeden za druhým pod týždňom zomreli. (Dobš.) Pod obedom Skladanský neustal hovoriť. (Vaj.) Hajdúch bol tu pod kázňou. (Vaj.) Pod piatimi minútami sa rozišli. (Šolt.) I z pekla vystanoví potravu pod hodinou. (Kuk.)

II. so 4. p.

1. vyjadruje smerovanie do nižšej polohy ako je vec (osoba), miesto označená(-é) menom v 4. p. (op. nad); kniha padla pod stôl, vojsť pod bránu, schovať sa pod strechu, pod posteľ, položiť si vankúš pod hlavu; Sadli sme si pod gaštany. (Kuk.); dostať sa pod kolesá (napr. voza, vlaku); Najradšej by bol (Kúrňavu) chytil pod krk. (Urb.) Chytí ju galantne pod briadku. (Ráz.) Ulapil ju pod pazuchy. (Laz.) Vzal háby pod pazuchu. (Taj.) Babka šťuchla ju nahnevane pod rebrá. (Jil.) (Kolomažnicu) sme zahrabali pod zem. (Kuk.) Lampu zavesili pod poval. (Urb.) Topánky vtiahol pod seba. (Urb.) Dobrovoľne hrnú sa pod zástavu brániť vlasť (Tim.) hlásia sa k vojsku. Ledva prišiel dom pod krov, Mate sa oženil (Kuk.) sotva mu urobili strechu. Jej pohľad prenikal pod povrch vecí (Zúb.) chápala podstatu

pliesť sa niekomu pod nohy prekážať mu, zavadzať; prísť, dostať sa niekomu pod ruku (o človeku) dostať sa do moci niekoho, (o veci) namanúť sa, dostať sa niekomu do rúk; dostať sa pod čepiec vydať sa; dostať, mať niečo pod zuby na jedenie; ani čo by sa pod necht vošlo veľmi málo, nič; hundrať, šomrať, frflať si pod nos pre seba, potichu; smiať sa, usmievať sa pod fúzy nebadane, pre seba; hádzať niekomu polená pod nohy robiť mu prekážky; hodiť niekomu niečo pod nohy, pren. vzdať sa niečoho, opovrhnúť niečím; vidieť si pod nohy na cestu; prepadnúť sa pod zem zmiznúť bez stopy; ponížiť niekoho pod zem veľmi; dostať sa z dažďa pod odkvap zo zlej situácie do horšej;

2. vyjadruje smerovanie na miesto, nachádzajúce sa vedľa, v blízkosti a nižšie ako vec (osoba) označená menom v 4. páde, niže, poniže: postaviť niečo pod oblok, stať si pod plot; Šli sme pod mlyn chytať hláče. (Kuk.) Vošli sme pod cestu do chalúpky. (Taj.) Prevalil sa pod pec na lavicu. (Taj.) Prišli šťastnepod múry mesta. (Kal.)

3. vyjadruje podriaďovanie, podrobovanie niekoho al. niečoho moci, vplyvu, nadvláde niekoho; niečomu: dostať niekoho pod svoju moc; dostať sa pod nadvládu niekoho; Nemci poddávajú sa pod francúzsky vplyv. (Vaj.) Nové kone dostal pod opateru Duga. (Zgur.) Beriem vás pod ochranu. (Žáry) (Mat) oddala sa pod krutovládu ferule. (Kuk.)

vziať niekoho pod svoje krídla do ochrany;

4. vyjadruje, že niečo nedosahuje istú hodnotu, výšku, kvalitu, hranicu: ochladiť niečo pod bod mrazu; predať pod cenu so stratou; sukňa pod kolená

hovor. spiť sa pod obraz veľmi; niečo je pod úroveň, pod kritiku, pod ľudskú dôstojnosť; niž. hovor. pejor. niečo je pod psa veľmi zlé, mrzké, nepodarené;

5. hovor. vyjadruje účel: Žena zaprávala pod chlieb (Taj.) pripravovala cesto na chlieb. Dávali chudobe tabličku zeme pod zemiaky (Fig.) na zasadenie zemiakov.

pod, podo [-o, -e] predl
A. s I vyj.
1. polohu, umiestnenie deja nižšie, než je niečo (op. nad): pod ledy byli riby lowiti (TRENČÍN 1579); Ssymko zastrelyl kone pod husarom (BOJNICE 1587); skrz mystra poprawneho pod sibenycziamy ma bity roztaty na cztyry strany (KRUPINA 1683); lyko teňke, které gest pod kúrú drewa; kdo pod pazuchama se potj aneb smrdj gako cap (KS 1763)
L. (list) pod peczetmy nassymy (L. JÁN 1480 SČL) opatrený pečaťami; kteri by z mistruw byl pod trunkem (CA 1675) podnapitý; tyelenyecz pod ceckom no 11 (DUBNICA n. V. 1720) cicajúcich; dwor, na kterem pod čyrym nebem wystawyl oltar (SKá 1768) vonku; neňj narodu pod sluncem, kterj (PT 1796) na svete; čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi (TURIEC 1724) má vo vedomí, vie; Panna Maria (Krista) pod srdczom nosila (ET 18. st) o ťarchavosti; penize zaniesol panu paterowi a tam gich zanechal pod pečetu (MARKUŠOVCE 1758) v úradnej úschove; swu chytrost a potmélušstwj vkazowal pod plásstikem poniženosti (ST 1797) o pretvárke; kteru sobassily pod slamenim wencom (KRUPINA 1745) nepoctivú
F. tito ludja hladagu tela pod bugákom (ZÁTURČIE 1761) o daromnej práci
2. polohu, umiestnenie v blízkosti al. poniže polohy niečoho: pod zamkom Trenczanskym messtyane zahrady swe mely (TRENČÍN 1613); zahrada (je) pod mlynem (BUDATÍN 1629); spywaty pod oknem ffragyerce (PG 1656); general rozbil tabor uhorsky pod Pressowom (ŠARIŠ 1671)
3. podriadenosť nej. moci, vplyvu: yakz su koli pod tym foytstwiem (ŽK 1473); bratranecz muog pod mym tutorstwym od syedmy lyet gest (RADVAŇ 1593); ja sem bydlel w Sedlycžneg a bol som pod nebosstykom Syllagym (TRENČÍN 1613); pan Andraš Deak byl urednikom pod panstvim zamku Muranskeho (ŠUMIAC 1665 LP); pod stražu, pod wartu do áresstu wsaditi (KS 1763); bol som wogakom w regimente Geho Excellentie pana groffa Esterhazy pod kapitanom Spilmontom (CHTELNICA 1765)
L. geho pod swu ruku držeti budete (P. BYSTRICA 1610) budete naňho dávať pozor
F. truhly mu boli pod ruku (JASENICA 1704) v opatere
4. okolnosti, spôsob deja: obydwe strany zavazali gsu sie pred nami pod predpsanym zawaskom moczne a neruzytedlne zahowaty (L. JÁN 1480 SČL); Yano Husarow pastorek stawel swedomy pod prysahu (TOPOĽČANY 1554); kupil pod prawom nassim Benko Kozer gednu lucziczku (JELŠAVA 1603)
F. chudym lidem pod hrdlom, pod statkom zakažte (BRATISLAVA 1618 MŽ) o nebezpečenstve straty majetku al. života za prestúpenie zákazu; pod nassim dobrim swedomim wiznawame (SENICA 1680); gezditi na koni pod hrjchem nemože (PrV 1767);
x. cirk pod spusobem chleba a pod spusobem wina nam (Kristus) podawa prawe telo swoge a prawu krew swogu (AgS 1708); pod obogjm toliko chleb gedja a wino pigj (CA 18. st)
5. príslušnosť, náležitosť k niečomu: sem čital knjžku pod tytulem Itinerarium (SPa 1716); wikazuge na patnasty quietantiach w qvietantionalskey knissky zapsanich pod podpisem paneg welkomožneg (M. KAMEŇ 1717); horna zahrada Imricha Mochnajeho pod nrem 77 w meste prebywagiciho (PREŠOV 1784) v dome číslo 77; takove penize pod szvogim menom szem a tam na choszen vidala (POTVORICE 1789)
6. vzťah k priebehu deja, počas: tenže Petr Pongracz beze wssey pryczyny a pod rakossem porubal gest ho w ruku (L. HRÁDOK 1597); ten pak wass pan sused pod stawku ty zyta požal a pobral (D. STRHÁRE 1613); pgeťkrát pod dňem a nocú zcházagú sa do kostela (BR 1785); penjze tenže Mikulas ani do počti, ani pod počtow, ani po počte newiznal (PONIKY 1793); kteri towaris pod swatu omsu aneb pod kaznyu spy (CA 1794)
L. hoc interim spatio: pod tymto časem (KS 1763) teraz; pod tim časom, gako fatens w Ružomberku služil (L. HRÁDOK 1777) vtedy; pod kratkym časom ta dedyna skazena bude (ĽUBEĽA 1783) zakrátko
B. s A vyj.
1. smerovanie nižšie, do nižšej polohy: pod wos padala yaryna (ZVOLEN 1640); luku kteru voda Turyec odbera a pod breh prenassa (MARTIN 1696); penize pod zaparaczu kadu do teg yamy wložily (JASENICA 1704); kožu pod skalga skowaly (PONIKY 1793)
F. mela pod meč prigiti (S. ĽUPČA 1632) byť popravená; (víno) geg na lačny žiwot pite pod čepec neuderilo (DuH 1723) nebola podnapitá; oni pod klobúki dobre nazbírawše šli do hori (BU 1795) podnapití; ga mu budem frčky pod nos dawaty (B. BYSTRICA 1712) uťahovať si z neho; ten by rad wssecko pod seba pohrabal (PUKANEC 1764) o lakomstve; Buch poddal ti wssecko pod nohi (GŠ 1758) podriadil; bjdne mesto, pod gake ruki gsi se dostalo (PT 1796) do moci koho
2. smerovanie do blízkosti al. poniže polohy niečoho: wogsko prisslo pod Budjn taborem (RUŽOMBEROK 1602); pany Bohuna Martonka pod swedkoweg obloky prissla (MARTIN 1676); poslali panu Koharimu pod Yager owocja (KRUPINA 1687); zebrak, kdiž si chleba pita, sedne pod pecz, tabak smrka (SNS 1786)
3. podriaďovanie nej. moci, vplyvu: s tim was Panu Bohu poruczame pod geho swatu ochranu (D. STRHÁRE 1601); pod opatrnost pana Borcziczkj Gyurgya predmenowane wczelj dal (NEMŠOVÁ 1690); devinctus legibus: pod práwo wloženy (KS 1763) daný do súdu, obžalovaný; okrem tich, ktery pod kostol prinaležja (Z. SLATINA 1770) do farnosti; uminil sem v sebe pod gisteho zemskeho pana do poddanstva stupit (N. MESTO n. V. 1783); Slowáci ti, který wčil pod uherskú korunu prisluchagú (BPr 1787)
L. nech milosrdnym okem na nas zhlednu a pod milostivy plašt primu (HRABKOV 1786 LP) do ochrany
4. spôsob deja: na gaky spusob gemu possczawal ty penize, zdalis pod interes (SKALICA 1675) za úroky; veterina animalia: pod ťažobu priwyklé howada (KS 1763) do záprahu
5. účel: gestly by sie pak w tom vhodyty nemohly, theda at ge pustie pod pastwu (L. JÁN 1480 SČL); pocztarowy za to, že se kuon pod neho nedal kupeny, gest kantar (ZVOLEN 1644); hrachu pod poljewku howazu; za sudek bednarskemu cechmistrowi pod ribi dano den 25; smrečky pod telace maso (ŽILINA 1700; 1710; 1712); putne dwe pod to same owocja (KRUPINA 1706); taže pany pod curu felcserowu prissla (L. MIKULÁŠ 1767); pod konope orieme (BADÍN 1770)
6. mieru: hrada podo dwa korce (SLIAČE 1634) do ktorej sa vysejú dva korce obilia; predala gednu roličku pod gbol (SPIŠ 1693); las, pri kterichžto dwuch pod try korce tretinu dostal (MARTIN 1747); w tom chotary beczkowskem tež sa nachaza kusek zemycžky pod pol merycze podla meho zdanya (N. MESTO n. V. 1772)

podo p. pod

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu