podmet -u m. gram. zákl. vetný člen, na kt. sa v dvojčl. vete viaže prísudok a kt. vyj. pôvodcu al. nositeľa deja, stavu, vlastnosti, subjekt;
podmetový príd.: p-á veta
podmet -tu pl. N -ty m.
podmet gram. základný vetný člen, na ktorý sa v dvojčlennej vete viaže prísudok a ktorý vyjadruje pôvodcu al. nositeľa deja, stavu, vlastnosti • gram. subjekt
podmet1, -u m. tel. zoskok zo vzporu na náradí do stoja na zemi spádom
podmet2, -u m.
1. gram. označenie osoby al. veci, ktorá je vo vete činiteľom al. nositeľom deja al. vlastnosti prisudzovanej jej prísudkom: holý, rozvitý p.;
2. práv. nositeľ práva: právny p.;
podmetový (zastar. i podmetný) príd.: gram. p. genitív, p-á veta, p-é sloveso
podmeta ž. i podmet m. vnútorný lem na spodku sukne: Urop si z inakšej látki podmetu a suknä sä ti neskráti! (Hubová RUŽ); podmiet (Lamač BRA)