podľahnúť, -ne, -nú, -hol dok. (komu, čomu i bezpredm.)
1. byť porazený, premožený v boji, utrpieť porážku: p. v boji, v zápase; p. nepriateľovi, súperovi; p. presile; Bitka bielohorská sa skončila a protestantizmus podľahol. (Jégé); pren. p. chorobe, operácii, zraneniu zomrieť; Veď jej (smrti) musíme podľahnúť všetci. (Kuk.)
2. byť premožený citom, zvodmi, argumentmi ap.: p. bolesti, citom, nátlaku, zvodom, lži; Podľahnúc kúzlu lásky, svoju mať volal mamičkou. (Kuk.) Už-už i podľahne pokúšaniu. (Ráz.) Niko už chápe, že podľahol úskočnej starej žene. (Kuk.)
3. p. skaze pokaziť sa, skaziť sa: Ovocie treba chrániť, aby nepodľahlo skaze;
nedok. podliehať1, -a, -ajú
podliehať1 p. podľahnúť
podliehať2, -a, -ajú nedok. (komu, čomu)
1. byť podriadený; patriť do právomoci niekoho, niečoho: p. vrchnosti; p. prednostovi; Sväzarm podlieha Ministerstvu národnej obrany.
2. spadať pod niečo; byť podrobený niečomu: p. poisteniu, dani, p. poštovnému, clu; p. konfiškácii, kontrole; Adam Hlavaj podliehal zákonu o zbehoch. (Urb.)