kovať i kuť, kuje, kujú, koval/kul, kovaný/kutý nedok. (čo)
1. kladivom pracovať (rozžeravené) železo: k. železo, kov, kosu, klince, kovaná oceľ; pren. kovaný chlap tvrdý, skúsený, vybíjaný
● k. plány, zradu osnovať, v tajnosti pripravovať; kuj železo za horúca (prísl.) veci treba riešiť v začiatkoch;
2. podkúvať: k. koňa;
3. trochu zastar. striebrom, zlatom kovaný obitý, ozdobený (napr. skrinka, palica);
dok. k 1 ukuť i ukovať, k 2 podkuť i podkovať, k 3 okuť i okovať
podkovať i podkuť, -uje, -ujú, -koval/-kul, -kovaný/-kutý dok.
1. (čo) pribiť podkovu na kopyto al. na podpätok: p. koňa; Počujeme dupot čižmy dvakrát podkovanej. (Smrek)
2. hovor. expr. (koho v čom) vyučiť, zdokonaliť: Riaditeľ ma podkul vo vinohradníckych múdrostiach. (Heč.);
nedok. podkúvať, -a, -ajú
|| podkovať sa i podkuť sa hovor. expr.
1. (v čom) štúdiom sa zdokonaliť: Spisovateľ potrebuje dôkladne sa podkuť aj v marxizme-leninizme. (Heč.)
2. žart. vypiť si, potúžiť sa: Podkujme sa na cestu. (Kal.) Keď sa tak páni podkovali a žilky v nich začali hrať ... (Kal.)
podkuť p. podkovať