podkosiť, -í, -ia dok. (čo)
1. podlomiť, podseknúť, podťať: p. niekomu nohy, pren. znemožniť ho, prekaziť mu plány; pren. Náhly zápal pľúc podkosil jeho tielko (Len.) zničil, usmrtil.
● padnúť ako podkosený náhle, prudko;
2. poľnohosp. skosiť výhonky rastliny nie celkom nad koreňmi na usmernenie doby kvitnutia;
nedok. podkášať, -a, -ajú
|| podkosiť sa zried. podlomiť sa: Nohy sa jej podkosili. (Vaj.);
nedok. podkášať sa