podklad, -u m.
1. hmota, vrstva, na ktorú sa niečo kladie, navrstvuje; spodná časť, spodok niečoho: horninový, priepustný p., paleozoický p., betónový p., drevené p-y;
2. plocha, priestor al. farba veci, na ktorú sa maľuje: zlatý p., biele kvety na tmavom p-e, kriedový p. obrazu; perokresbový p. pod lavírovaním; Úhory zeleneli sa na žltom podklade. (Urb.)
3. základ, východisko niečoho: materiálový p.; historický p. románu; rečový, jazykový p. poézie, slovný p. piesní; výkresy slúžia za podklad výroby v dielňach; p. hodnotenia; dokladový p. zápisov; daň sa predpisuje na podklade katastra; vytvárať socialistickú literatúru na podklade klasiky (Heč.); Nemala zeme a zem bola podkladom šťastia. (Jil.)
4. odôvodnenie nejakej činnosti, príčina, dôvod: vecný p. žaloby, odvolania, súdneho konania; právny p.; ideový p. zločinnosti (Urb.); Páli ma, že mnou opovrhuješ, a to bez podkladu. (Jégé);
podkladový i podkladný príd. k 1, 2: p. materiál, p-á vrstva; p. betón